V malej predajni na Obchodnej ulici sa obsluhujúca len zasmeje požiadavke na lodičky číslo 42 a zákazníčky posiela do mužského oddelenia. Iba tam vraj existujú také „lode“. V Tescu na Kamennom námestí poradia nákup v susednom Rakúsku, kde je výber nepomerne väčší.
O niečo lepšie je na tom Turbo Schuhe. Predavačka ukáže na jediný model čiernych mokasín. Vždy s novým tovarom dovezú zopár kusov „nadrozmerných“ topánok a šikovní zákazníci si ich za chvíľu rozchytajú.
„Naozaj nie je šanca kúpiť na moje osmičky pekné a pohodlné topánky. Mám rovnaké právo nosiť lodičky ako ženy s menšou nohou. Dosiaľ som však našla iba jedny vyhovujúce topánky na nízkom, širokom opätku. Už som rezignovala a kupujem si mužské tenisky,“ hovorí študentka Nina, ktorá sa myšlienky na vysnívané lodičky pomaly vzdáva.
Podľa pracovníčky z odboru vnútorného trhu obchodu a služieb ministerstva hospodárstva, neexistuje žiaden zákon či norma, ktoré by obchodníkovi prikazovali, aké veľkosti obuvi má predávať. „Je výlučne vecou obchodníka, akú ponuku spotrebiteľom poskytne. Malo by to byť predovšetkým v jeho záujme, aby vedel spotrebiteľov uspokojiť v celej šírke. Ani v krajinách Európskej únie neexistujú normy, a predsa tam väčšie topánky majú. U nás je to neschopnosť domácich subjektov orientovať sa a urobiť si marketingový prieskum trhu,“ hovorí.
Podobná situácia je napríklad v niektorých butikoch, kde predávajú modely len do čísla 38. „Od 1. mája 2004 vstúpime do Európskej únie a nastane voľný pohyb tovaru. Vtedy si budeme môcť vybrať, v ktorej krajine chceme nakupovať. Ak slovenský podnikateľ nevyhovie požiadavkám trhu, skrachuje,“ dodáva.
