Model mestskej vodárne vyhotovený v roku 1926 podľa stanice v Karlovej Vsi, ktorá vznikla v roku 1886. Dnes je majetkom mestského múzea. FOTO – ARCHÍV
Karloveská cesta
Je pokračovaním Cesty Márie Terézie a vedie do Karlovej Vsi a Devína, vzdialených od Prešporka sedem kilometrov, ale aj do čarovnej Mlynskej doliny. Pri ceste sa nachádza starý aj nový židovský cintorín a podhradský katolícky cintorín.
Mestské kameňolomy
Pred mýtnou závorou na konci Cesty Márie Terézie sú mestské kameňolomy, kde sa ťaží žula potrebná na základy domov, na spevňovanie nábrežia, na ohrady, dunajské hrádze, dláždenie ulíc.
V týchto lomoch sa ťažilo už v stredoveku, lebo niektoré záznamy v účtovných knihách z r. 1442 a 1492 ako „a grueb an den Hawsperig, a grueb pey dem geschloss“ sa zrejme vzťahujú na podhradské kameňolomy.
Mesto uplatňovalo svoje zemepanské právo na ťažbu kameňa aj v iných lokalitách. V mestských účtovných knihách z 15. storočia sa veľké množstvo položiek týka kameňolomov (Steinpruch) a lámačov kameňa (Steinprecher).
Lomy boli aj na Hlbokej
Lomy boli jednak v mestskej priekope medzi Kostolom sv. Mikuláša a Vtáčou vežou, teda na dnešnej Židovskej ulici, jednak pri Hlbokej ceste a ďalej od nej pri niekdajšom Sellendorfe. Ten posledný by mohol byť dnešný lom na Sitine. Účtovná kniha z r. 1499 však spomína aj Röslersteinpruch. Tam sa ťaží aj dnes.
Celková plocha mestských kameňolomov je takmer 10 jutár a ich zaknihovaná hodnota je 26 812 korún. V mestskom rozpočte tvoria kameňolomy v Podhradí, na Rösleri a Sitine významné položky – výdavky na ne predstavujú 16- až 17-tisíc korún, predpokladané príjmy sú 22- až 40-tisíc korún.
Materiál na výstavbu dunajského nábrežia dodal kameňolom na Rösleri.
Mestská vodáreň
Za kameňolomom blízko Karloveskej cesty na ostrove Sihoť (Käsmacher Insel) sa nachádza mestská vodáreň. Založená bola v roku 1885 ako súkromný podnik, l. februára 1894 ju mesto odkúpilo za 2 227 542 korún, jej dnešná hodnota je 2 342 409 korún. V roku 1903 vodáreň vyčerpala 1 123 698 kubických metrov vody, denný priemer bol teda 3 136 kubických metrov.
Voda je vždy čistá, bez farby a zápachu, chutná a čerstvá. Na vodáreň nemožno pozerať len z obchodného aspektu, v mnohých ohľadoch je aj dobročinnou ustanovizňou, lebo v roku 1903 bezplatne dodala 1 123 698 kubických metrov vody na polievanie ulíc, pre verejné fontány, na čistenie mestských kanálov, na hasičské cvičenia aj na hasenie požiarov.
Nabudúce: Cesta Márie Terézie
(Žižkova ulica)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
