„Skutočne radi vyjdeme v ústrety všetkým, ak je to v našich silách a možnostiach. Tak prečo nie aj kôň,“ hovorí Miloslav Hrádek, riaditeľ mestskej príspevkovej organizácie Marianum, ktorá okrem krematória spravuje aj 21 cintorínov.
Podľa neho je každý smútočný obrad niečím špecifický, pracovníci krematória by vedeli porozprávať veľa zaujímavých príhod z miesta, z ktorého mnohým behá mráz po chrbte. Doslova horúco vraj býva v krematóriu najmä počas obradov konaných na počesť poľovníkov, vojakov alebo policajtov. „Kamaráti totiž zvyknú zosnulým nasypať do vrecák náboje, alebo im priamo do truhly vložia nabitú zbraň a počas kremácie to vyzerá ako na silvestrovských oslavách. Keď sa to stalo prvýkrát, všetci prítomní od ľaku takmer zošediveli,“ spomína riaditeľ Hrádek.
Pohrebnou sieňou sa tiež už dávno neozýva len klasický smútočný pochod a z úst recitátora iba rozlúčková báseň. „V sieni sa ozýva country, populárna hudba, operná ária či ľudovka,“ konštatoval Hrádek.
Požiadavky sú rôzne, za povšimnutie stojí aj otázka istého mladého muža, ktorý sa prišiel spýtať, či by mu nemohli známi doviezť do siene červené ferrari a namiesto smútočnej skladby pustiť motor na plný plyn.
Pracovníci krematória majú zasa pripravené vlastné a údajne veľmi dojímavé scenáre pohrebného aktu. (tasr)
