Agresívne korčuľovanie zahŕňa disciplíny street (prekonávanie prekážok) a jazda na U-rampe. Používané triky sa dajú rozdeliť na skoky s rotáciou okolo horizontálnej alebo vertikálnej osi (aj okolo oboch). Rotácia môže byť až 900-stupňová. Ďalším základným trikom je šmýkanie sa korčuľami po prekážke – grind – v mnohých obmenách.
Dobré agressiv korčule nie sú lacné, ale oplatí sa investovať. Topánka je z odolného plastu, rám na kolieska je väčšinou plastový (iba pri korčuliach na U-rampu hliníkový) a nízky, aby boli maximálne stabilné. V priestore medzi druhým a tretím kolieskom je rám špeciálne vyhĺbený. V tomto mieste sa môžu korčule pri kĺzaní (grinde) zachytiť na hrane prekážky. Kolieska sú menšie ako obvykle a majú vysokú tvrdosť. (slo)
Kolieskové korčule či skejtbord patria dnes už k základnej výbave na voľný čas. Masívnejšiemu rozvoju oboch pohybových aktivít bráni neexistujúca strešná organizácia, ktorá by sa postarala o usporiadanie súťaží, kontakt s okolitými krajinami či pomohla pri výchove nádejí.
Jazda na in line korčuliach je dobrou alternatívou trávenia voľného času. Svojimi zdravotnými účinkami sa vyrovná jazde na bicykli či behu.
Rajom pre Bratislavčanov je hrádza na oboch brehoch Dunaja či cyklotrasa pozdĺž rieky Morava. To sú zároveň jediné miesta, kde sa dá v meste a v jeho okolí jazdiť. Chodníky a cesty na sídliskách sú totiž väčšinou v dezolátnom stave a pri jazde po nich trpia absolútne všetky kĺby v tele.
In line korčuľovanie má svoje disciplíny (agresívne korčuľovanie, zjazd, slalom či maratón), ale súťaží v Bratislave je ako šafranu. Posledným podujatím bola otvorená súťaž v slalome a v rýchlostných pretekoch, ktorú zorganizoval lyžiarsky oddiel Karpaty Bratislava ako vyvrcholenie prípravy lyžiarskych oddielov pred zimnou sezónou. Na dráhu v športovom areáli na Sibírskej, kde sa preteky uskutočnili, sa dá prísť korčuľovať kedykoľvek.
Menej je medzi širokou verejnosťou rozšírený skejtbording. Venujú sa mu najmä mladí, pre ktorých to nie je len trávenie voľného času. Je to aj životný štýl spojený s hudbou a obliekaním. Dôležité je byť v pohode. Skejtbord vymysleli už pred viac ako 30 rokmi v USA (prví jazdci pochádzali zo San Franciska), vynálezcovia dosky s malými kolieskami vraj zostávajú stále v anonymite.
Bratislava dlho nemala svoj oficiálny skejtpark. Prvý pomohla postaviť mestská časť Petržalka v roku 1998 na Markovej ulici. V druhej etape mal pribudnúť stánok s občerstvením, servis, toalety a predajňa tematických predmetov. Podnikateľský záujem však neprejavil nikto, postupne park chátral a dnes sa v ňom takmer nedá jazdiť.
Druhou možnosťou vyskúšať si svoje umenie na doske a korčuliach je Areál netradičných športov na Nevädzovej ulici v Ružinove, kde je malá i veľká U-rampa a niekoľko prekážok. Vďaka správcovi, Ružinovskému športovému klubu, a 24-hodinovému dozoru je areál vo výbornom stave a za mesačný členský poplatok 50 korún ho môže využívať každý.
Ďalšou a zároveň poslednou oficiálnou možnosťou je najnovší skejtpark za Auparkom s rozlohou 500 metrov štvorcových.
Oveľa zaujímavejšia je však jazda na prekážkach v meste, ktorá sa vo veľkomestách stáva typickým koloritom a priťahuje oči okoloidúcich. Policajti však skejtbordistov v meste môžu pokutovať.
PROKOP SLOVÁČEK
