FOTO – KÖNIÖZSI ŠTEFAN
mné. Keď večer hrajú v Štúdiu kapely, o siedmej večer sa tam už nedostanete. Stoly (na každom z nich je pod sklom platňa) sú maličké, stoličky trochu nepohodlné. Pri stenách sú také tie kinové sedačky – dobre sa na nich sedí, ale je z nich nepraktický prístup k stolu. Výborné sú štyri kreslá, ale tie sú málokedy voľné.
Keď v bare nehrá žiadna živá hudba, púšťa sa hudba z cédečiek. Zaznamenala som, že personál si na ich výbere veľmi nepotrpí.
Keď to zhrniem: atmosféra Štúdia sa mi ťažko opisuje. Skúsim to použitím slova mier. Vždy ho tu v sebe zacítim. Mám rada čašníkov, citronádu, klaviristu, ktorý hrá v prehnane romantickom šate staré hity. Rada sem, najmä predpoludním, nasmerujem svoje stretnutia.
