
Podhradské nábrežie – Zuckermandel okolo roku 1935. FOTO – ARCHÍV P. HORANSKÉHO
Dunajské nábrežie na konci 19. storočia. FOTO – ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Ktovie, aký pôvod má nemecký názov Podhradia Zuckermandl? Žeby osadníci pochádzali z Zukmantelu? Nevieme. Zato o názve Podhradské nábrežie pri prievoze nemáme nijaké pochybnosti. Vieme, že Belo II. v roku 1137 daroval v Prešporku a v celej župe tretinu mýtneho aj prievozného práva benediktínskemu opátstvu sv. Martina v Panonhalme.
Druhú tretinu prievozu dostal prešporský hlavný župan, zrejme vtedy, keď sa vytvorila župa. Tretia tretina ostala dočasne v rukách kráľa, kým ju veľkodušne nedaroval pilišskému opátstvu. Nevieme, kedy sa to stalo, pravdepodobne za Bela III. alebo Ondreja II. Faktom je, že Belo IV. v rokoch 1248 a 1254 potvrdil pilišskému opátovi Jánovi právo prešporského prievozu. Z ďalšieho dekrétu vysvitá, že k prešporskému prievozu patrilo aj suché mýto vo Štvrtku na Ostrove.
Biskup sa zriekol desiatkov
Mýtne poplatky však neplynuli v celej výške do rúk zákonných majiteľov, lebo jedna desatina na základe dekrétu kráľa Imricha z roku 1198 patrila ostrihomskému biskupovi. Biskup sa v roku 1306 zriekol v prospech prešporského prepoštstva a kapituly práva vyberať desiatky. Pilišské opátstvo poberalo patričný diel z prievozných a mýtnych poplatkov pol druha storočia, zatiaľ čo pannonhalmské opátstvo sa nezrieklo nárokov na tieto poplatky do najnovších čias, pravda, nezaobišlo sa to bez súdnych sporov.
Prievoz sa nachádzal pod Hradom, pri Vodnej veži, ktorú postavil opát Ján v roku 1252. Kráľ Albert v roku 1439 daroval mestu mýtne a prievozné právo spolu s mostom s podmienkou, že mesto je povinné udržiavať most na vlastné trovy. Od tých čias prešlo právo vyberať mýtne a prievozné poplatky na mesto. Potvrdil to v roku 1471 aj kráľ Matej Korvín, lebo „mesto urobilo krajine veľké služby“. Mesto si uplatňovalo toto právo, kým sa ho nezrieklo pri stavbe nového stáleho mosta.
Vojenské zásielky
Obyvatelia Podhradského nábrežia boli väčšinou prievozníci. Dôležitú úlohu hrali spolu so svojimi pomocníkmi za vlády kráľa Žigmunda, keď prepravovali vojenské zásielky v boji proti Turkom. V mestských účtovných knihách sú dlhé zoznamy výdavkov na prievozníkov a ich člny. Neprepravovali len obyčajných cestujúcich, ale aj kráľovský dvor, húfy jarmočníkov, zavše vojenské jednotky, výzbroj, delá, vozy, pušky.
Slávna minulosť Podhradia
V stredoveku tu bývali aj významné trhy s loďami. Kráľ Matej Korvín si tu v roku 1496 zadovážil časť lodí potrebných v boji proti Turkom. Vladislav II. si tu v roku 1496 kúpil lode na prepravu sriemskeho vína. Najnovšie regulácie dunajského nábrežia, ktoré presahujú aj Podhradské nábrežie, úplne zmenili obraz tejto mestskej časti. Dnes zaujalo miesta prievozníkov zopár garbiarov a irchárov. V roku 1904 postavili na konci nábrežia novú mestskú plaváreň, ktorá veľmi oživila tieto končiny.
(Nabudúce Karloveská cesta.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT