Vitaj jar je jednou z choreografií Štefana Nosáľa, ktoré Lúčnica predviedla v Istropolise počas dvoch narodeninových večerov.
Dva dni oslavovala Lúčnica svoje 55. narodeniny reprezentačným programom. Najväčšia sála Istropolisu bola plná do posledného miesta. Málokto z obdivovateľov súboru si nechal ujsť program zostavený len z excelentných čísel, ako sa vyjadrila hovorkyňa súboru Izabela Pažítková.
„Roling Stones folklóru“ – tak teleso prezýva zahraničná tlač, snáď aby všetkým vonku bolo jasné, o čo ide – sa opäť predviedli. Tanečnice a tanečníci predstavili výber z najpútavejších choreografií. Diabolské husle – najmä Ján Berky-Mrenica a Ernest Šarközi už iní ako diabolskí snáď ani nevedia byť. A umelecký šéf a choreograf Štefan Nosáľ bol ako vždy mladistvý a spokojný.
Prvý, štvrtkový večer trochu poznačila tréma. Čižmičky sa pošmykli, kabátec sa zošuchol z pliec, džbánok sa prevrátil, ostroha odletela. Na silu a dĺžku aplauzu to však vplyv nemalo. Vďaka tomu bola perfekcionistická Lúčnica divákom ešte bližšia ako obvykle.
Klasické choreografie profesora Nosáľa na hudbu Svetozára Stračinu sa odvíjali na scéne Jána Ťapáka. A orchester hral ako kedysi vo väčšom počte, mal 36 členov. To vraj diváci najbližšie uvidia možno až pri šesťdesiatke.
Lúčnicou až do dneška prešlo okolo 2500 členov. „Najlepších z najlepších,“ ako hovorieva Nosáľ. Reprezentovali Slovensko v šesťdesiatich krajinách sveta a členovia, ktorí majú od 16 do 40 rokov, majú ročne do 80 predstavení. MILADA ČECHOVÁ
