Stolnotenisová reprezentácia Slovenska v roku 1943, keď sa uskutočnil po prvý raz stolnotenisový turnaj reprezentačných družstiev s názvom Dunajský pohár, na ktorom štartovalo aj Slovensko. Zľava: Tokár, Morávek, Horváth, Kollárik, Bořuta. FOTO – ARCHÍV
Stolnotenisový turnaj reprezentačných družstiev s názvom Dunajský pohár (od roku 1972 sa konal ako súťaž juniorov a kadetov) začal písať svoju históriu pred šesťdesiatimi rokmi. Celkovo bolo odohraných päť ročníkov turnaja. K prvému ročníku pribudol v roku 1944 druhý, tretí až po oslobodení v roku 1949 a zostávajúce dva sa uskutočnili v rokoch 1958 a 1968.
Hneď premiérový ročník podujatia, ktoré zorganizoval Slovenský stolnotenisový zväz, vyvolal záujem našich i zahraničných hráčov, ale aj divákov. Zápasy sa hrali v búrlivom prostredí od 25. do 30. januára 1943 v bratislavskom hoteli Tatra za účasti 41 mužov a 15 žien zo Slovenska, Nemecka, Maďarska a Chorvátska. Reprezentácia Rumunska pozvanie do Bratislavy neprijala, no úrovni turnaja to neuškodilo. Najmä maďarské výbery disponovali v tom čase viacerými majstrami sveta a hráčmi svetovej extratriedy. Esá ako Soós, Sidó (začínal v roku 1934 v Saleziánskom ústave v Ružinove a stal sa dokonca dorasteneckým majstrom Slovenska v sezóne 1937/38, reprezentoval aj Bratislavu a neskôr sa stal niekoľkonásobným majstrom sveta v drese Maďarska) či bratia Harangozóovci boli už pred turnajom zárukou kvality.
Podobne ich kolegyne Mednyanszká, mnohonásobná majsterka sveta, Farkasová alebo Kolozsváriová vzbudzovali u súperov rešpekt. Chorvátov reprezentovali populárni bratia Dolinarovci, Marinko, ktorý onedlho reprezentoval už Slovensko, Crnič a Vogri- nec. Silu Nemcov predstavovali Wunsch, Bednar, Pritziová či Schulzová.
Slovenskí reprezentanti už tiež začínali vystrkovať rožky. Slovenská tlač pred turnajom písala: „Po stránke prípravy nemusíme mať obavy o dôstojnú reprezentáciu. Dvaja hráči už majú svoje miesta isté, Kollárik a Tokár. O treťom rozhodne zväzový kapitán Vlado Horváth medzi Bořutom a Ledererom.“ Naši muži skončili poslední s dvoma individuálnymi víťazstvami zásluhou Tokára (porazil Wunscha) a Kollárika (porazil Crniča). Ženy bez jediného víťazstva mužov napodobnili. Ani v súťažiach jednotlivcov to nebolo slávne, najväčším úspechom bolo tretie miesto páru Adelsbergerová – Sergovičová vo štvorhre.
Pred beznádejne vypredaným hľadiskom hotela Tatra vyhrali takmer všetko Maďari. Zo siedmich prvenstiev získali 6 a z dvadsiatich cien zobrali 16. Víťazom dvojhry sa stal Soós, v ženskej dvojhre dominovala Pritziová. Víťazmi štvorhry sa stali Sidó so Soósom, resp. Farkasová s Kolozsváriovou a v mixe Harangozó II s Farkasovou. Premiéra Dunajského pohára sa vydarila nad očakávanie.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
