reagovali ste

Vrátila som sa z Európskej výstavy psov, ktorú usporiadala Slovenská kynologická jednota na výstavisku Incheba. Rada by som sa podelila o veľmi nepríjemné zážitky. Verejnosť by ich mala poznať ako druhú stranu mince usporiadajúcej organizácie.

Tejto výstavy sa zúčastňujú spravidla chovatelia výstavných psov. Boli v šoku rovnako ako ja. Počas 25 rokov cestovania po výstavách som niečo podobné nezažila. Prvý šok ma čakal pri vjazde na parkovisko. Na tabuli bolo uvedené parkovné 6 eur, vyberali však bez ospravedlnenia 10. Jednali s nami nekompromisne, s tým, že je to nariadené. Druhý šok – požiadavka na nezdôvodnené príplatky a to pod vyhrážkou neposúdenia psa. Tým, samozrejme, vystavovateľov donútili požadovanú čiastku doplatiť, veď sme prišli práve pre posúdenie a ocenenie psa. Posledným šokom bolo zistenie, že diplom pre oceneného psa je možné získať, len ak zaň zaplatíme 3 eurá.

Čudné na vyberaní poplatkov bolo, že sme nemohli získať písomné nariadenie, rozhodnutie vedenia výstavy o doplatkoch. Riaditeľ Štefík nás označil za špekulantov, nevidel dôvod nám čokoľvek vysvetľovať. To okamžite doložil svojím správaním, otočil sa k nám chrbtom. Odporučili nám, že sa máme ísť sťažovať, kam chceme, trebárs na FCI. Ešte raz sme mali potešenie pána Štefíka stretnúť v kancelárii, keď považoval hromadné krádeže na výstavisku za veľmi humorné.

Táto výstava bola pre jednu členku z našej výpravy na poplatkoch drahšia ako svetová v Dortmunde, zato bohatšia o negatívne zážitky. Rozhodne sa o túto skúsenosť podelím i na FCI a odporučím, aby lepšie zvažovala, komu usporiadateľstvo Európskej výstavy zverí.

DAGMAR HRDINOVÁ
(chovateľská stanica tibetských teriérov DJOMO, GANGKAR – FCI)

Transformácia v zdravotníctve: áno, ale aká?

Som lekárkou na Klinike detskej psychiatrie a Úprkovej ul. Od nástupu na kliniku som tu vnímala prebiehajúci boj o udržanie budovy, ktorá ideálne vyhovuje našim potrebám. Je v pokojnom, bohužiaľ, lukratívnom prostredí Horského parku. Ako všetky satelity, klinika je ekonomicky nerentabilná.

Sme kombinované klinické a školiace pracovisko LFUK pre psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov… Časť budovy patrila dennému stacionáru. Rozhodnutím ministerstva sa má naše čiastočne zredukované pracovisko v blízkej dobe presunúť do traktov DFNsP. Denné sanatórium do Petržalky. Naša budova podľahne trhovým mechanizmom.

Sme vďační za zmenu rozhodnutia pána ministra o zrušení denného stacionára z júna t. r. Uzatvorenie by bolo veľkou ujmou rodinám s postihnutými deťmi. Nášmu oddeleniu bude prospešná blízkosť pri ostatných klinických odboroch DFNsP, no za liečivým prostredím, ktoré deti stratia, nám je skutočne ľúto.

Potreba psychiatrickej starostlivosti o deti má stúpajúcu tendenciu. Netešíme sa teda ani akejkoľvek redukcii našich pracovníkov. Naša práca, ktorá sa nedá vykázať počtom rúšok či striekačiek, existuje. Psychiatri pracujú s duševnom, s nekrvácajúcimi zraneniami; ich nástroje a výkony sú nehmatateľné. Zredukovaný intelektuálny a ľudský potenciál tak ľahko nenadobudneme. Výchova detí i kádrov trvá dlhšie ako výstavba budov.

Z politického zreteľa je naším prvoradým problémom redukcia nezamestnanosti. Rozumní ekonómovia považujú za najlepší prostriedok na zlikvidovanie nezamestnanosti investície do mládeže. Máme o ne záujem? O vklady do ľudského kapitálu, do ľudských vzťahov? O duševné zdravie mladých? Dnes už treba pomáhať sériovo hendikepovaným deťom v dôsledku banalizácie rozvodu. Bezdomovci a sociálne prípady sú neraz naši načas nezachytení klienti. Nutné je podchytenie samovražedného správania sa mladých, čo je závažný ekonomický problém. V Európe už počet úmrtí po samovraždách začína predbiehať autonehody.

Pýtam sa aj ako matka ôsmich detí, či si dnešní politici skutočne cenia aj deti, aj zdravie mojich detí?

MUDr. ANNA KOVÁČOVÁ, KDP DFNsP

Ad.: Názory na zahustenie Petržalky sa rôznia

Mrzia nás vyjadrenia pána Singera z Centra komunitného organizovania, ktoré poskytol denníku SME po rokovaní petržalského zastupiteľstva 30. septembra.

Tak starosta, ako aj poslanci privítali iniciatívu občianskych združení pomôcť a prispieť k dialógu medzi samosprávou a verejnosťou. Dokonca v uznesení doplnili potrebu prerokovať štúdiu s verejnosťou.

Materiál, o ktorom on tvrdí, že ho poslanci prijali „napriek stanovisku petržalských občianskych združení“, je odborným podkladom, ktorý má overiť, či vôbec a ak áno do akej miery a v ktorých lokalitách by bolo možné zvýšiť podiel bývania v novobudovaných objektoch z terajších menej ako 50% na bývanie na 90%, prípadne na inú alternatívu. Nejde o ďalšie zahusťovanie Petržalky, ako si to myslia zástupcovia občianskych združení, a takýto zúžený pohľad ani nie je zámerom poslancov. Štúdia bude vychádzať z platného územného plánu.

Takáto urbanistická štúdia sa následne predostrie tak odbornej, ako i laickej verejnosti. Tomu, kto pozná prípravu a tvorbu územného plánu a prácu s ním, je takýto postup jasný. Odbornú štúdiu predsa nemôže spracovať široká verejnosť, nemôže ju pripraviť 130-tisíc obyvateľov, jej úlohou je materiál pripomienkovať, samozrejme, vo fáze, keď ešte nie je definitívne schválená príslušnými orgánmi.

Občianske združenia majú právo hľadieť na komunálne problémy z úzkeho pohľadu očakávaní či laických názorov tej skupiny obyvateľov, ktorých zastupujú, no mali by brať do úvahy snahu a povinnosť samosprávy zvažovať aj ďalšie uhly pohľadu – demografické údaje, tlak verejnosti na riešenie bytovej situácie, dopravnú situáciu. Počkajme si preto na predmetnú štúdiu a potom hovorme o tom, s čím budeme súhlasiť a s čím nie. MILKA PODMAJERSKÁ

tlačová tajomníčka miestneho úradu mestskej časti Petržalka

Redakcia si vyhradzuje právo podľa potreby listy krátiť.