Do Kochovej, kedysi nemocničnej záhrady, teraz chráneného areálu sa v súčasnosti nedostanú ani pacientky, ani žiaden návštevník. Z Bartoňovej ulice je bránka zaistená reťazou a z areálu pôrodnice zabraňuje vstupu zamknutá brána. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Kochova záhrada je už pätnásť rokov neprístupná návštevníkom. „Čakáme na program záchrany, ktorý spracúva regionálna správa ochrany prírody a krajiny, zatiaľ sme urobili v Kochovej záhrade jesenné brigády,“ hovorí Dagmar Boršošová z odboru životného prostredia krajského úradu na tému zanedbanej záhrady v centre mesta. Záhrada je od roku 1998 majetkom krajského úradu.
„Má 70 rokov a potrebovala by stálu, ale už aj veľmi intenzívnu starostlivosť.
Nestačí, aby tu raz za čas pohrabal lístie nejaký dôchodca. Za prvých päť rokov, odkedy bola zverená krajskému úradu, sa v nej neudialo nič. Potom nasledovali síce nejaké brigády, ale išlo vždy len o sporadickú údržbu,“ hovorí o stave záhrady dendrologička Dagmar Krempaská z regionálnej správy ochrany prírody a krajiny, ktorá zostavuje program jej záchrany. Podľa nej, ak má záhrada prežiť, treba sa už venovať každému kríku a drevine.“ Koruny sa prekrývajú a kríky začínajú vysychať. Drevo výnimočnej sochory japonskej sa začína rozkladať a stromy napadajú drevokazné huby. Záhrada bola kedysi omnoho viac presvetlená a všade bol trávnik, dnes tu už trávnik nenájdete a v záhrade expanduje brečtan. Stromom a kríkom chýba svetlo, a tak strácajú odolnosť voči chorobám a škodcom. Rozpadávajú sa aj oporné múry záhrady a sieť cestičiek.“
Program záchrany však podľa nej v skutočnosti nič nezaručuje. „Krajský úrad sa môže aj zaviazať plniť ho, ale nakoniec môže povedať, že na to nemá peniaze,“ varuje Krempaská.
Kedysi práve ochranári presadzovali, aby Kochova záhrada nebola voľne prístupná verejnosti, dlhšie obdobie už neslúžila ani pacientom a lekárom vedľajšieho sanatória.
„Dnes si uvedomujem, že určite práve tým, že je uzavretá a neprístupná, nevyvíja sa ani tlak na majiteľa, aby ju udržiaval. Chceme preto dosiahnuť, aby záhrada bola v budúcnosti sprístupnená.“ Bežná údržba by podľa Krempaskej mala ročne stáť asi 200-tisíc, ale kompletná rekonštrukcia bude stáť niekoľko miliónov. „Ale kto by vložil do záhrady, kde nevkročí nikdy ani noha, päť miliónov?“ dodáva.
Insolventnosť majiteľa by mohol vyriešiť prenájom záhrady. Ak by krajský úrad prenájom ponúkol mestskej časti, starosta Starého Mesta by to privítal.
Kochovu záhradu založili v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória a bola dielom mlyňanského záhradného architekta Jozefa Mišáka. Záhrada sa stala vďaka nemu vzácnou zbierkou, ktorú tvorí 120 druhov cudzokrajných stálozelených a ihličnatých drevín. Prispeli k tomu aj klimatické podmienky Bratislavy, ale aj severovýchodná orientácia svahu a samotná budova, ktorá záhradu chráni pred studenými vetrami a zatieňuje pred silným slnečným žiarením.
Medzi najzaujímavejšie dreviny patrili napríklad abelia veľkokvetá pôvodom z horských oblastí Mexika, v trópoch a subtrópoch pestovaný figovník, chúlostivý citrónovec trojlistý, pochádzajúci z Číny a Kórey, či bambus rákosovec obrovský, rozšírený predovšetkým v tropickom pásme.
Vysoko sa cenili aj farebné a tvarové variácie drevín.
