Bratislava 7. októbra (TASR) - Napriek tomu, že paleontológovia v Mlynskej doline v Bratislave pripravujú dva nájdené neúplné mamutie kly na prevoz do múzea, práce tu budú pokračovať. Dnes na stavenisku totiž našli ďalšiu veľkú kosť, pravdepodobne z končatiny toho istého, asi 20-tisíc ročného mamuta.
"Okrem toho sme našli päť zubov z koňa, ktorý žil zrejme rovnako ako mamut v poslednej dobe ľadovej, staršom období štvrtohôr - pleistocéne, jeden zub z tura a kus čeľuste," sumarizoval pre TASR výsledky bádania Štefan Meszároš z Prírodovedeckej fakulty. Ich pohrebiskom sa stala rieka Vydrica, ktorá zvyšky uhynutých zvierat "upratala" po príchode veľkej prívalovej vody z Malých Karpát.
Hlavný objav - pár asi meter dlhých neukončených mamutích klov výskumný tím natrel špeciálnou stavebnou hmotou na odvlhčenie múrov. Na to, aby ich previezli do Slovenského národného múzea, ich však museli uložiť do sadry, pretože by sa pri dvíhaní mohli rozpadnúť "na prach".
Na pozostatky prehistorického zvieraťa sa chodia dívať novinári i zvedavci či ďalší študenti odboru geológia špecializovaného na paleontológiu. Chýbajú tu ale robotníci, ktorí kvôli mamutovi museli pozastaviť svoje práce na stavbe diaľničného tunela i nového vchodu do Zoologickej záhrady. Na mamutových objaviteľov Martina Vlačikyho a Michala Karola sa kvôli tomu nehnevajú, udalosť berú skôr ako kuriozitu, s ktorou sa môžu pochváliť svojim známym. Ktovie, či sa, naopak, študenti nebudú hnevať na nich. "Oni už predtým bagrom vykopali jeho hlavu a vyhodili ju na smetisko," podozrieva robotníkov jeden z okolostojacich.
V každom prípade unikátny nález Martinovi a Michalovi, ktorých minulý štvrtok poslal na stavbu ich diplomový vedúci, pomôže v kariére. Okrem toho, že si užijú svoju chvíľu slávy v médiách, dostanú aj honorár od Slovenského národného múzea, kde kosti poputujú. "Ešte sa tu poobzeráme," zhodujú sa štvrtáci.
Podobný unikátny objav sa naposledy podaril v júli minulého roku robotníkom, ktorí v Colorade vykopali 5,4 metra dlhý mamutí kel. Mamuty žili počas posledných 100 000 rokov v Európe, Amerike a Ázii. Ich vyhynutie vedci spájajú s koncom poslednej doby ľadovej, ale aj s intenzívnou loveckou záľubou človeka.
UPOZORNENIE: Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotomateriál.
