Nábrežie okolo roku 1900. FOTO – ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Týmto názvom sa označuje rad domov pri Dunaji, tiahnucich sa paralelne s Cestou Márie Terézie. Nábrežie spája s Cestou Márie Terézie Vitézova ulica, Kostolné námestie, Korabinského, Ballusova, Strohmayerova, Petzlova, Steinwallova, Brauneckerova, Mollerova, Messerschmidtova a Mlynárska ulica. Mestská električka má konečnú zastávku na nábreží neďaleko Vitézovej ulice.
Nábrežie leží pod Hradom, podľa tejto polohy dostalo aj pomenovanie. Pôvodný význam Podhradia (suburbium castri Posoniensis) je širší, nezodpovedá dnešnému nábrežiu. Podhradie sa totiž rozprestieralo nielen na južnej, ale aj na východnej strane Hradu. Kedysi malo vlastnú územnú správu.
Mestské privilégiá platili vyše 400 rokov
Z dekrétu kráľa Ladislava IV. z roku 1280 vieme, že za „podhradského richtára“ bol vymenovaný Jakub. Poznáme zmier z roku 1289, ktorý uzavreli podhradskí a mestskí obyvatelia. Podhradie zastupoval v ňom villicus Jakub, mesto villicus Tywardus s dvanástimi prísažnými.
Kráľ Žigmund svojím dekrétom vydaným v Prešporku 18. januára 1423 obnovil staré výsady obyvateľov prešporského Podhradia. Z novších dokumentov vieme, že jeho obecné zastupiteľstvo sa skladalo z richtára, notára, šiestich radných, šiestich prísažných a niekoľkých úradníkov. V roku 1850, keď Podhradie pričlenili k mestu, jeho privilégiá zanikli.
Poschodové domy, kúpele a pivovary
Podhradie malo už skôr poschodové domy, kostol, šľachtické kúrie, základnú školu, kúpeľ s názvom Modrý kľúč, tri pivovary, obecnú stráž. Aj priemysel a obchod bol kedysi rozvinutý, kvitol najmä obchod so stavebným drevom a hrnčiarskym tovarom.
Za zmienku stojí, že pri rozširovaní reformácie sa odbavovali evanjelické bohoslužby v dome na Podhradí – neskoršom paláci grófa Szapáryho a dnešnej Zlatej korune.
V roku 1785 malo Podhradie dovedna 87 domov, 264 občanov, spolu s obyvateľmi Hradného vrchu 6650 duší. V roku 1815 bolo zdanených už 241 domov, 10 kúrií a počet rodín bol 1203. V roku 1865 malo Podhradie už 395 budov.
(Nabudúce pokračovanie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním časti Podhradia úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
