Pohľad na Kostol Sv. Trojice v roku 1948. FOTO – ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Drobné námestíčko v Podhradí sa volá podľa podhradského katolíckeho kostola. Oficiálne dostalo svoje meno 28. júla 1879. Kostol je zasvätený Sv. Trojici a je miestnym cirkevným benefíciom. Na jeho mieste stála v roku 1713 malá drevená kaplnka. V roku 1737 už tam stál dnešný kostol. Základný kameň položil 15. apríla 1734 biskup Jozef Berényi, vikár prímasa Esterházyho, a 18. mája 1738 ho vysvätil prešporský dómsky kňaz Matej Mack. Veľký zvon dostal v roku 1761 meno Sv. Trojice, malý zvon meno sv. Rocha.
Kostol sa stal miestnym kaplánstvom za pôsobenia biskupa Jána Scitovského, ktorý na tento účel založil nadáciu v sume 2000 zlatých. Neskôr, 11. júna 1895, za pôsobenia kardinála arcibiskupa Kolosa Vaszaryho došlo k reorganizácii a miestnemu kaplánstvu priznali cirkevné dôchodky (beneficium ecclesiasticum), miestny kaplán dostal titul zastupujúceho farára, ktorý je povinný zdržiavať sa ustavične v kruhu svojich veriacich.
Dnes už neexistujúca Vitézova ulica v 30-tych rokoch minulého storočia.
FOTO – ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Dôchodok duchovného – cez tisíc zlatých
Dôchodok duchovného sa skladal z platu 1102 zlatých, ktorý poskytla cirkevná obec, z ročných výnosov Scitovského nadácie 2000 zlatých, z úrokov omšových základín viažucich sa na kostol a z ročných 200 zlatých nájomného z pokladnice autonómnej cirkevnej obce. Zato poplatky za cirkevné úkony (štóly), ktoré vykonával zastupujúci farár, patrili k dôchodkom farnosti sv. Martina.
Kňaz tejto farnosti ako patrón mal okrem toho právo zavítať na územie Podhradia vždy, keď ho veriaci pozvali, aby dodal lesk ich slávnosti, alebo z úcty voči jeho osobe, či z akejkoľvek inej príčiny. Mal tiež právo odbaviť každý cirkevný obrad, či už s asistenciou, alebo bez nej.
Kostol má pekné ornáty aj tri vzácne obrazy sv. Petra, sv. Pavla a Krista na kríži. Ten posledný sa sem dostal z Kostola sv. Mikuláša. Plány kostola už vypracovali Kitler a Gratzl, celková investícia na jeho výstavbu spolu s farou bola predbežne určená na 25 000 zlatých.
Vitézova ulica
Ulička spája námestie pred vojenským proviantným skladom, respektíve Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Pomenovaná bola na základe rozhodnutie mestskej rady z 28. júla 1879 na počesť Jána Vitéza de Zredna, významného štátnika, v rokoch 1465 až 1472 ostrihomského arcibiskupa a kancelára Mateja Korvína. Z poverenia kráľa Mateja založil v roku 1465 prešporskú univerzitu Academia Istropolitana a povolal za profesorov renomovaných zahraničných učencov.
Bol štedrým podporovateľom vedy a umenia. Jeho meno spája s Prešporkom aj viacero historických udalostí. V roku 1450 ako zástupca gubernátora Jána Huňadyho úspešne zavŕšil v Prešporku mierové rokovanie s cisárom Fridrichom, ktoré sa začalo vo Viedni v roku 1447. Zomrel v Ostrihome v roku 1473.
(Nabudúce Podhradské nábrežie – Zuckermandel.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním časti Podhradia úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
