Nič okrem niekoľkých modrých letáčikov vylepených na múroch hlavnej stanice včera medzi ôsmou a deviatou ráno nepripomínalo celoštátny štrajk, do ktorého sa zapojili aj niektorí železničiari. Vlaky však vyrážali bez meškania. „Opäť sa našim odborárom niečo podarilo,“ ironicky povedal mladík čakajúci na rýchlik do Košíc.
„Štrajk ako vyšitý, všetko funguje, akoby sa ani neštrajkovalo,“ chichotal sa a ukazoval prstom na jediného viditeľného štrajkujúceho „v zbroji“ - na šéfa železničných odborov, ktorý prišiel do vestibulu v oranžovej veste s logom svojej organizácie.
Po stanici sa pohybovali posilnené hliadky železničnej polície, ale nemali najmenší dôvod ani k napomínaniu, nieto k zákroku. Muži zákona preto skôr dohliadali na kufre cestujúcich.
Pracovníci Slovenskej autobusovej dopravy sa do výstražného hodinového protestu zapojili len symbolicky, nálepkou s nápisom „Solidarita“, ktorú si prilepili na pracovný odev.
„Boli sme v ohrození. Generálny povedal, že potrebuje menný zoznam štrajkujúcich a že potom vyvodí z toho dôsledky. My sme si to nemohli dovoliť, pretože mnohí z nás sú tesne pred penziou,“ uviedol jeden zo solidárne štrajkujúcich vodičov.
Generálny riaditeľ podniku Emil Binda sa odmietol vyjadriť, či skutočne hrozil zamestnancom sankciami. (tasr, čtk)
