„V Bratislave sme najviac chodili asi do antikvariátu na Mickiewiczovej. Antikvariát bol aj na Sedlárskej ulici a menší bol súčasťou kníhkupectva na Dunajskej ulici,“ hovorí šesťdesiatročný Bratislavčan Pavol. Momentálne uprednostňuje antikvariát na ...
Antikvariát na ulici 29. augusta láka preplnenými poličkami. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
„V Bratislave sme najviac chodili asi do antikvariátu na Mickiewiczovej. Antikvariát bol aj na Sedlárskej ulici a menší bol súčasťou kníhkupectva na Dunajskej ulici,“ hovorí šesťdesiatročný Bratislavčan Pavol. Momentálne uprednostňuje antikvariát na Justičnej ulici. „Je tu veľmi príjemná atmosféra a trochu neporiadku, knihy sú na policiach, ale aj naukladané voľne jedna na druhej.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Podľa neho ľudia do antikvariátov nechodia nakupovať knihy preto, že sú lacnejšie ako v kníhkupectve. „V prvom rade je tu veľa titulov, ktoré momentálne nie sú v kníhkupectvách. Vypredali sa a nikto ich znovu nevydal. Ja osobne mám rád aj také knihy, v ktorých nájdete poznámky a podčiarknuté pasáže, ktoré si označil ich bývalý majiteľ. Je to, akoby som sa o knihe s niekým hneď aj porozprával,“ dodáva Pavol.
V Bratislave sú v súčasnosti štyri antikvariáty – antikvariát Steiner na Ventúrskej ulici, Dali na Vysokej, antikvariáty na Justičnej a na Ulici 29. augusta. Pre porovnanie: v susednej Viedni je 29 aktívnych antikvariátov a v Prahe vyše 40.
Antikvariát DALI
Antikvariát Dali funguje od roku 1995. Jeho vedúca, pani Dagmar Liptáková pracovala predtým v antikvariáte na Mickiewiczovej. „Je dôležité mať dlhoročný prehľad, aby kníhkupec vedel, po akých knihách je dopyt. Dali je zameraný najmä na beletriu.
„Dobre sa predáva klasika. Najmä knihy, ktoré sú povinným čítaním. Generácia do dvadsaťpäť má však záujem napríklad aj o Marxa, hľadajú Leninove spisy. Z hľadiska roka vydania neodsudzujeme nič – nakupujeme staršie knihy aj knihy, ktoré vyšli pred týždňom. Vyberáme podľa vlastných skúseností,“ hovorí Dagmar Liptáková. Vraj sa im často stáva, že niekto prinesie knihu, o ktorej si myslí, že má vysokú hodnotu, a pritom by ju bolo ťažké predať aj za päťdesiat korún. Najmä ak ide o staršie knihy. Nie každá stará kniha je aj vzácna. Vydanie Hviezdoslava z roku 1926 sa predá len za 50 korún, takisto modlitebná knižka z roku 1880.
Medzi knihami z ľudí opadáva napätie
Antikvariát na Justičnej funguje dvanásť rokov. „Nešpecializujem sa na nič. Beriem novšie aj staršie knihy,“ hovorí majiteľ Emanuel Ježek. V porovnaní s inými bratislavskými antikvariátmi tu však prekvapí bohatší výber novších, len nedávno vydaných kníh. „Odporúčam, aby ľudia doniesli najprv zoznam kníh, ktoré chcú predať. Vyberám podľa skúseností. Dnes už viem odhadnúť, čo sa predá a čo nie.“ Podľa Ježeka sa najviac predáva odborná literatúra. Čo sa týka beletrie – zo slovenskej literatúry je najväčší záujem o Mitanu a Slobodu a z prekladovej o klasikov – Tolstého, Dostojevského, Remarqua. „Nakupujú u mňa všetky generácie – od školákov, ktorí hľadajú Hitchcockových Troch pátračov, až po seniorov. Predávam aj cudzojazyčné knihy a chodia ku mne nakupovať aj zákazníci z Nemecka, Maďarska, Rakúska a Česka. Antikvariát je ako snehová guľa – potrebuje čas, aby sa naň nabalili zákazníci.“
Emanuel Ježek si myslí, že do antikvariátu chodia ľudia relaxovať. Medzi knihami z nich opadne napätie. Okrem kníh ponúka antikvariát odznaky, pohľadnice, platne, cédečka či mapy a bedekre.
