Pred i počas návštevy pápeža v Petržalke sa viedli diskusie o vhodnosti miesta, obkoleseného nepeknými činžiakmi, na celebrovanie svätej omše. Televízni moderátori predstaviteľom cirkvi v otázkach pripomínali vysokú kriminalitu a iné neduhy, ktoré na najväčšom slovenskom sídlisku vládnu. Nie je to nedôstojné pápeža?
Zaujímavá bola najmä reakcia predstaviteľa saleziánov. Podľa neho aj TAM žijú dobrí ľudia.
Z tejto odpovede jasne a výstižne vyplýva postoj, ktorý k Petržalke a jej obyvateľom vo všeobecnosti vládne. Často sa totiž spája šedivý, ošarpaný a depresiu budiaci obraz nahusto vedľa seba poukladaných domov s obrazom charakteru ľudí v nich žijúcich. Akoby sa zabúdalo, že v realite socializmu fungoval takzvaný prideľovací systém, že byt záujemcovi zamestnávateľská organizácia alebo bytové družstvo pridelili práve tam, kde sa v danom období stavalo. Ak si teda niekto po 75. roku podal v Bratislave žiadosť o byt, úspešnosť jeho snaženia sa premietla práve do virtuálneho občianstva betónovej džungle. Petržalka nebola stavaná s účelom deložovať z centra mesta recidivistov a nonkonformne sa správajúcich jedincov. Je i dosť nepravdepodobné, že by neutešené prostredie sídliska malo taký prenikavo zhubný vplyv, aby dokázalo vyformovať do rovnako neutešeného stavu dospievajúcu dušu potomkov prisťahovalcov. Podstatný predsa vždy zostáva rodič a jeho výchova, a keďže v Petržalke sa na pomerne malom území zrazu stretlo pomerne veľa rôznorodých rodičov, rovnako rôznorodé sú teraz aj ich deti. Tak ako to napokon je aj všade inde.
Z čisto estetického hľadiska otázkou stále zostáva, či sa niekedy bude s Petržalkou a jej „králikarňami“ niečo robiť. Je možné získať estetickejšie bývanie aj inak, ako sa stať politicky aktívnym a nahonobiť dostatok finančných prostriedkov na rýchle presťahovanie zo šedivých škatúľ do viacpodlažného bytu v dome v centre mesta? Existuje vôbec šanca, že sa niekedy niekto z týchto politicky aktívnych, možno aj „utečencov“ z Petržalky začne zaujímať o poľudštenie jej socialistickej architektúry?
Bola by asi naivná predstava veriť, že aj TAM (v politike) žijú dobrí ľudia.
Autor: IVANA KULLOVÁ(Autorka študuje medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)
