v nutne potrebujú kvantitatívnu reformu. Ministerstvo zdravotníctva chce ich počet zredukovať ešte do konca tohto mesiaca z piatich na nanajvýš tri najväčšie. Hoci podľa slov ministra Zajaca Bratislave by stačila aj jedna pôrodnica.
„Argumenty ministra nespochybňujeme. Ale aj keď sú tu špičkoví odborníci, je verejným tajomstvom, že Bratislavčanky, ktoré nechcú rodiť štandardným spôsobom, cestujú na Moravu a do Českej republiky, alebo aspoň do Topoľčian či Banskej Bystrice. A je dosť otázne, či po redukcii zariadení začnú veľkokapacitné pôrodnice umožňovať neštandardné pôrody. Na veľkých klinikách sa to dosahuje ťažko. Okrem toho niektoré ženy uprednostňujú komornejšie prostredie,“ hovorí MUDr. Marián Kollár z 1. ženskej kliniky na Zochovej ulici.
Jej zamestnanci v júli tohto roka podali na ministerstvo privatizačný projekt, na základe ktorého by na Zochovej mala vzniknúť súkromná klinika.
„Nechceme sa stať klinikou pre elitu. Chceme poskytovať zdravotnícku starostlivosť hlavne zo zákona, teda cez poisťovňu, a zamerať sa na človeka a kvalitu v celej šírke škály, čo v bežnej nemocnici pri kvante pôrodov nie je možné,“ hovorí MUDr. Kollár.
Ťažiskom súkromnej kliniky by však nemala byť pôrodnica, ale gynekológia, najmä endokrinológia. V ambulantnej činnosti patrí totiž klinika na Zochovej k najlepším v Bratislave a na tom chce budovať. Je známa ako centrum humánnej reprodukcie, v oblasti gynekologickej endokrinológie je špičkovým slovenským zdravotníckym zariadením s najstaršou tradíciou.
Projekt na jej privatizáciu predložila zamestnanecká akciová spoločnosť ministerstvu so súhlasom ministra i riaditeľa FN na Mickiewiczovej, pod ktorú organizačne zatiaľ klinika patrí. Počtom plánovaných pôrodov 300 až 500 ročne by podľa slov MUDr. Kollára nijako nenabúrala koncepciu ministra. „Naopak. Mohla by sa stať predvojom a výkladnou skriňou jeho reformy,“ hovorí. Napriek tomu sa zmestnanci kliniky obávajú, že predbežné súhlasné stanovisko minister i riaditeľ FN zmenia vzhľadom na lukratívnu polohu budovy. Ak nedostanú príležitosť dokázať svoju životaschopnosť v reálnych ekonomických podmienkach a rozhodne sa o nich za ministerským stolom, sú rozhodnutí vstúpiť aj do okupačného štrajku.
Prvú gynekologickú kliniku na Zochovej 7 otvorili 1. januára 1887. Stala sa tak prvým lôžkovým zdravotníckym zariadením na Slovensku, svojho času najmodernejším v Uhorsku. Nadviazala na činnosť Bratislavskej uhorskej kráľovskej školy pre baby, ktorá pôsobila v priestoroch súčasnej FN na Mickiewiczovej. Od svojho vzniku slúžila na výuku a viedli ju najvýznamnejší slovenskí pôrodníci. Od roku 1919 je klinika výukovou bázou Univerzity Komenského.
