Básnik a textár Daniel Hevier sa v sobotu v koncertnej sieni Klarisky predstavil aj ako spevák a hudobník.
Básnik a spisovateľ Daniel Hevier sa publiku v Klariskách v sobotu večer predstavil aj ako hudobník a maliar. Na začiatok zahral na organe. „Hralo sa mi ťažko, organ sa už dlho nevyužil,“ ospravedlnil sa za niekoľko falošných tónov. „Moje prsty mali čo robiť s jeho rozladenosťou.“
Potom, ako kedysi zničil všetky svoje vizitky, rozhodol sa byť radšej dobrým rozprávačom ako básnikom. „Dobrých rozprávačov je na svete málo. Ešte menej je už len dobrých poslucháčov,“ obrátil sa na divákov, ktorí zaplnili len niekoľko radov. Upozornil ich, že tlieskať by mali, len keď sa im poetický večer bude naozaj páčiť, prinajhoršom keď inteligentne vycítia, že sa potrebuje na javisku presunúť.
Ponuré básne o smrti, o Mozartovi, ktorý v Bratislave aj tak nikdy nehral, a tom, aké je nádherné učiť sa veci, ktoré nikdy nebudeme v živote potrebovať, dopĺňal hrou na hudobných nástrojoch. V rukách básnika sa ocitla trúba z papiera a bubon bongo. Za hru na klavíri, ktorou sprevádzal vtipné aforizmy, sa však hanbiť nemusel. „Ak je zľava 25%, koľko je sprava?“ zaskočil.
Experimentálny večer pokračoval. Elektrická gitara bola synova. „Vôbec na nej neviem hrať,“ vysvetlil publiku, ktoré čoskoro pochopilo, že to nebol žart. Ticho medzi jednotlivými veršami básne o Číňanovi vypĺňali Hevierove vlastné akordy, čo si práve vymýšľal.
„Všimli ste si?“ spýtal sa nechápajúcich prítomných uprostred ceremoniálu. „Ešte nezazvonil žiaden mobil.“ Daniel Hevier totiž žiaden nemá a je na to patrične hrdý. „Dúfam, že nás bude čoraz viac,“ povedal pokladajúc sa za posledný exemplár, ktorý ešte nemá mobilný telefón.
Záver patril nedávno zosnulému Johnnymu Cashovi. So slovenskou verziou Robom Šimekom pripravuje totiž muzikál o slávnom hudobníkovi s názvom Muž, ktorý platil cash. V divadle by sa mal objaviť začiatkom budúceho roka.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
