Herci Túlavého divadla: zľava zhora Štefan Richtárech, Martin Mňahončák, Jozef Kapec, Maroš Turza, Pavol Buocik a Peter Cagala. FOTO - ARCHÍV DIVADLA
známa svojím osobitým humorom. „Sláva Túlavého divadla siaha až do posledných radov tohto publika,“ začal frontman Jakub Nvota. „Ide o dlho pripravovaný, málo skúšaný a veľmi improvizovaný večer. Kdeže Oscar, kdeže sláva, kdeže pointy.“
Samotnému odovzdávaniu cien predchádzal zbežný prelet repertoárom Túlavého divadla, vybrané scény z hier Hamlet, Macbeth, Tarelkinova smrť a Boh. Hlavnú časť večera sprevádzal spev, tanec aj vlastná filmová produkcia.
Na počesť jedného z hercov, Martina Mňahončáka, ktorý z Túlavého divadla odchádza za angažmánom do Olomouca, bol premietnutý „dokument“ o jeho živote. „Keď sme natáčali v jeho rodnej dedine, všetci na neho spomínali s láskou. Z peňazí ušetrených na reklame dal opraviť kostol, faru a kúpil babičke mlieko,“ uvádzal film Nvota za úprimného a hlasného Mňahončákovho smiechu.
V speve bol veľmi vydarený „ženský“ duet Lenky Barilíkovej a Štefana Richtárecha Som hviezda a záverečný remake pesničky Sexbomb.
Brepty, ako „v tejto chvíli by som rád medzi sebou pozval človeka“ a nečakané zvraty, ako rozbitie odovzdávanej ceny pri hercovom odpadnutí od šťastia, pravidelne vyvolávali salvy smiechu.
Vrcholom večera bol príchod krstného otca Túlavého divadla Kamila Žišku, ktorý si zahral Leonarda da Vinciho s Nvotom v role Monolujzi. „Každý má svoju múzu. Dalí mal karfiol, ja mám teba,“ oznámil da Vinci svojej múze.
Najviac ocenení bolo spojených s hrou Tarelkinova smrť. Pripadli jej tie najdôležitejšie ceny - najlepšia inscenácia, hlavná ženská aj hlavná mužská úloha. Kamil Mikulčík tú poslednú prijal so slovami: „Ďakujem výkonom svojich kolegov, že mi dovolili získať túto cenu.“
Očividná improvizácia vôbec predstaveniu neuškodila. Strecha Túlavému divadlu svedčí. Prospela reprodukovaná hudba a hra svetla a tmy, ktoré na ulici chýbajú.
ELA NAHÁLKOVÁ
