Slovenská mužská a ženská stolnotenisová reprezentácia v Budapešti v roku 1943. Stolný tenis vtedy patril na Slovensku k veľmi obľúbeným športom. FOTO – ARCHÍV
„Šport riadený Slovenským zväzom stolného tenisu sa v rokoch 1939 až 1944 prejavil ako najagilnejší a najpracovitejší na Slovensku,“ konštatovala koncom roka 1944 športová tlač. Desiateho decembra 1939 prebehlo v kaviarni Metropol ustanovujúce valné zhromaždenie zväzu a svojich zástupcov na ňom mali aj bratislavské stolnotenisové kluby YMCA, ŠK Ružinov, MTE, PTE, DSK a Vas. Do funkcie prvého predsedu zväzu bol menovaný Gejza Azor, ktorý bol v rokoch 1940 až 1942 aj členom Slovenského olympijského výboru. Zväzovým kapitánom sa stal Fridrich Lederer.
V roku 1942 Azora vystriedal vo funkcii predsedu niekdajší najlepší slovenský hráč Karol Morávek a práve v období jeho „šéfovania“ sa slovenský stolný tenis často predstavoval na medzinárodnej úrovni.
V čase existencie Slovenského štátu patril stolný tenis na Slovensku medzi preferované športy. Kým pri svojom vzniku v roku 1939 evidoval zväz 11 klubov, začiatkom roka 1944 mal už vyše 100 klubov. V rokoch 1941 až 1944 zohrala slovenská stolnotenisová reprezentácia 15 medzištátnych zápasov s bilanciou 6 víťazstiev a 9 prehier. Súperom slovenských výberov sa stali reprezentácie Chorvátska (5x), Maďarska (3x), Rumunska (2x), Nemecka (2x), Španielska, Švédska a Južného Švédska. Bratislava sa stala miestom konania medzištátnych zápasov 8-krát, zvyšok zohrali vonku. Išlo o bilanciu mužov, ženy zohrali 3 zápasy s Rumunskom, Nemeckom a Maďarskom (1 víťazstvo, 2 prehry).
Najlepší stolný tenis sa hral aj v tomto období u nás, ťahákmi pre divákov bývali aj medzimestské stretnutia Bratislavy so súpermi z Viedne, Bilbaa, Berlína, Oerebrö, Jönköpingu, Budapešti či Barcelony. Štatistiky hovoria o 16 medzimestských zápasoch s výbornou bilanciou 14 výhier a 2 prehry. Mimoriadnu popularitu si získali v rokoch 1943 a 1944 prvé dva ročníky medzinárodného turnaja reprezentačných družstiev Dunajského pohára v Bratislave.
V rokoch 1939 až 1944 pôsobilo v Bratislave viacero známych hráčov a za stolmi sa objavovali nové talenty, ktoré sa začali presadzovať aj v medzinárodnej konkurencii. Od roku 1939 začal opäť hrávať v ŠK Karol Morávek, ktorý popri hre aj organizoval medzinárodný stolnotenisový styk, pričom sám poskytoval slovenskému stolnému tenisu materiálnu i finančnú pomoc a dostal tento šport na úroveň tých najpopulárnejších športov v Bratislave i na Slovensku vôbec. Podobné zásluhy patrili aj Vladimírovi Horváthovi, v rokoch 1939 a 1940 hráčovi YMCA a potom ŠK Bratislava, ktorý pôsobil v rokoch 1940 až 1943 (a potom aj v rokoch 1946 až 1948) vo funkcii nehrajúceho kapitána slovenskej reprezentácie.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
