Ján Štrasser sa v utorok na debate Autor a dielo snažil divákov presvedčiť, že až taký vyťažený, ako to vyzerá, nie je. Na snímke po programe s moderátorkou Janou Kopsovou v Mestskom divadle. FOTO PRE SME – PETER PROCHÁZKA
Na svoje pestré začiatky spomínal v Mestskom divadle. Aj dnes však často robí nezdravo viac vecí súbežne. No byť redaktorom týždenníka Domino Fórum ho zamestnáva najviac. „Básne budem zase písať, keď skončím s novinami. Alebo radšej začnem teraz, lebo potom sa budem musieť niečím živiť…“
Najlepšia motivácia na to, aby písal, je vraj termín a honorár, ako povedal kedysi Stravinskij. „No dnes už iba termín,“ dodal k výroku skladateľa.
Vyčítavo pozrel na moderátorku, keď ho vyzvala, aby čítal. „Nemal som čítať… Nemám tu ani okuliare. No nič, tak si vymyslím,“ zavtipkoval žmúriac na písmenká svojej desiatej zbierky Stala sa nám láska. Prečítal jedinú báseň – Citovanie. Dopyt po čítaní bol však desaťkrát väčší. „V tejto knižke sú len básne o láske, to bola jediná podmienka vydavateľa. „Lenže Ján Štrasser to trocha okorenil, zaradil sem texty od pubertálnej až po otrávenú manželskú lásku.
Texty k piesňam píše pre muzikál aj pre kabaret, nedávno dokončil slovenskú verziu muzikálu Hair, ktorá sa pripravuje na Novej scéne. „S chvením čakám na premiéru,“ priznal. Napísať texty nebolo jednoduché, lebo pôvodný príbeh je zasadený do presného miesta a doby.
Spolupráca Štrassera s Milanom Markovičom na jeho Večeroch je trocha komplikovaná. „Je to ťažké, on je sova a ja škovránok. Posiela mi scenáre o štvrtej ráno, takže jediný čas, keď sa môžeme stretnúť, je medzi 14.00 a 16.00, keď on už vstal a ja ešte nejdem spať.“
Minulý rok zavŕšil svoje trojročné dielo – preklad Eugena Onegina. „Vždy sa snažím, aby bol preklad pekný aj verný. Lebo preklad je ako žena – keď je pekný, je neverný a keď je verný, nie je pekný.“ S Petrom Zajacom sa chystajú svojich 5500 preložených veršov prekonať. „Chceme spraviť aj Fausta. Ten má 12000 veršov…“
Momentálne má na prekladateľskom stole knihu mladej súčasnej ruskej prozaičky, ktorú prirovnal k Matkinovi. „Je to podobné, len ozajstnejšie. V Rusku sa slope, ako sa tu dýcha.“ Ale keďže ruština sa dosť zmenila, potrebuje aj konzultantku na moderné výrazy. „No najhoršie je, že ja už nepoznám ani také slovenské výrazy,“ poťažkal si s úsmevom na tvári.
Bodku za príjemným večerom dala otázka diváka. Spíte niekedy? „Nemám žiadne neresti – nechodím do prírody a nešportujem, takže skoro nič ma nevytiahne z bytu. Ale nemyslite si, nejako zvlášť sa nepotrhám,“ presviedčal prítomných.
