Petzlova ulica okolo roku 1930, pomenovaná na počesť ľudomila Imricha Petzla, zakladateľa Mestského polievkového ústavu. DOBOVÉ FOTO – ARCHÍV P. HORANSKÉHO
Brauneckerova ulica
Táto dvojnásobne lomená úzka ulica spája Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Meno dostala 28. júla 1879 z rozhodnutia mestskej rady na počesť baróna Antona Brauneckera, ktorý si stavbami na Ceste Márie Terézie získal uznanie a vďaku obyvateľov Prešporka.
Steinwallovo námestie
Schody na ňom spájajú Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Námestie bolo pomenované na počesť Dr. Steinmasslera von Steinwall, osobného lekára veľkovojvodu Karola, víťaza pri Asprone. Schody a hasičskú zbrojnicu postavili v roku 1876 nákladom 8 006 zlatých.
Petzlova ulica
Spája Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Pomenovaná 28. júla 1879 na počesť ľudomila Imricha Petzla. Narodil sa v Pezinku a 4. marca 1800 sa stal prešporským mešťanom. Zomrel v Prešporku v apríli 1869. Bol mestským ekonómom (Kuchelspeishändler) a 22. decembra 1862 spolu s manželkou Teréziou, rodenou Spechovou, testamentárne založil základinu pre Mestský polievkový ústav, ktorá mohla narásť do 10 000 zlatých. Ústavu zanechal aj časť zalesneného pozemku, známeho pod menom Študentský les.
Mešťanosta Justi získal dedičstvo od Polievkového ústavu za 300 zlatých a Študentský les zmenil na mestský Horský park. (Podľa zápisnice mestskej rady z 2. júna 1869 „k dedičstvu patriaci les, takzvaný Studentenwald, možno prenajať jedine v tom prípade, keby to bolo nevyhnutné na uspokojenie dravcov“.) Les vyňali z univerzálneho dedičstva, pretože sa nedostal do predaja, a na základe uznesenia mestskej rady ho zahrnuli do majetku mesta za 300 zlatých v hotovosti.
Strohmayerova ulica
Spája Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Pomenovaná 28. júla 1879 na počesť jedného z dobročinných občanov mesta Júliusa Strohmayera. Základina, ktorú založil na podporu ľudomilnej činnosti mestského lazaretu, vzrástla do dnešného dňa na 52 684 zlatých.
Ballusova ulica
Spája Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Meno dostala na počesť vedca a spisovateľa Pavla Ballusa. Narodil sa v Modre, študoval v Prešporku a v zahraničí. Po ukončení štúdií sa usadil v Prešporku a niekoľko rokov bol vychovávateľom, neskôr sa venoval vinohradníctvu, obchodu s vínom a vedeckej činnosti. Keď sa Károly Kisfaludy v roku 1817 po dlhom prenasledovaní a trápení usadil na krátky čas v Prešporku, Ballus mu nezištne pomáhal. Ballus bol pravidelným prispievateľom vtedajších Prešporských novín. Vydal štúdiu o hmyze, ktorý sa vyskytuje v okolí Prešporka. Jeho najznámejšie dielo Pressburg und seine Umgebung vyšlo v roku 1823. Na znak uznania ho zvolili za prešporského mešťana a mestského radcu. Zomrel v Prešporku 30. apríla 1848.
Nabudúce Korabinského ulica.
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním časti Podhradia úplne zanikli.
