FOTO SME – PAVOL MAJER
Výstava Páranie peknúčka je sprievodnou výstavou Bienále ilustrácií Bratislava. Andrej Augustín sa na ňom prezentoval ilustráciami kníh Minka a Pyžaminka a O malom tučnom dievčatku. Výstava v Michalskom dvore však má viac rozmerov, okrem ilustrácií odrážajú širokospektrálny tvorivý potenciál umelca aj maľby a tapisérie. Sú naozaj „peknučké“ a nielen to. Majú výtvarnú kvalitu i duchovný rozmer, oboje podriadené snivej duši autora. Sú hravé i melancholické, miestami hrozivé ako vízie Boscha (ale akosi optimisticky) alebo naopak harmonické a usporiadané, zvlášť mandaly.
Čo Andreja inšpiruje? Ak chcete, môžete mu veriť, že má doma tajomnú, uzamknutú miestnosť s truhlicou a z nej naberá. Isté je, že jeho tvorba je plná tibetského ducha, ale ešte plnšia kresťanských anjelov a mytológie. Farby, ornamentálne prvky a symboly sa hadia na pasteloch a tapisériách fatálne i poeticky zároveň. Dokonca aj „čisto“ figurálne námety sú tvarovo najprv rozkladané a potom budované do špeciálnej architektúry ťahajúcej sa dohora, do výšok.
Svojským kúskom sú na výstave perokresby. Vznikli ku knižke aforizmov a parabol Marka Orla In c‘est la vie. Ich čierno-biele vyhotovenie a umiernená, kolorovaná farebnosť je kontrastom k inak farebne žiarivej tvorbe Andreja Augustína. V žiadnom prípade však nestrácajú jeho ľahký humor.
Najväčším zážitkom, a nielen čo sa rozmerov týka, zostávajú na výstave tapisérie. To je naozaj peknúčko. Trpezlivé maľovanie vlnou, ktoré si vyžaduje nielen fantáziu, ale aj značnú predstavivosť a predvídavosť, pri tejto takmer nevypočítateľnej technike vbodávania farbeného rúna do podkladu.
S peknúčkom Andreja Augustína sa môžete v galérii Michalský dvor potešiť do 28. septembra. A možno vám výstava pomôže stretnúť sa s tým vaším.
MILADA ČECHOVÁ
