. „Zavodnenie Biskupického ramena má za úlohu zachrániť mimoriadne cenný ekosystém lužných lesov a európsky unikát – “dunajskú hlošinu“, t. j. v priebehu tisícročia vytvorenú špecifickú vegetáciu v strede ostrova Kopáč.“
Cieľom diela bolo naplniť rameno vodou a zlepšiť ekologické pomery prírodnej rezervácie Kopáč. Dostavali ho pred šiestimi rokmi a investície sa vyšplhali k sume 12 miliónov korún.
Rezervácia Kopáč začala v 60. rokoch vysychať. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo sa síce rameno zaplnilo vodou, na zavlažovanie rezervácie to však nestačilo, hladinu bolo treba zvýšiť o 50 až 70 centimetrov. Toto sa malo dosiahnuť ekologickým dielom.
Stavbu, ktorá sa skladá z nového umelého kanála a troch hatí na ramene, financoval Slovnaft, asociácia bola iniciátorom projektu, Povodie Dunaja sa malo stať správcom. Ako sme sa dozvedeli na Povodí Dunaja, správcom sa nikdy nestali, pretože dielo je majetkom Slovnaftu. Bývalá šéfka asociácie Anna Zemanová potvrdila, že funkčnosť diela môže ovplyvniť iba Slovnaft.
Dôvodom, prečo dielo nefunguje, je stále klesajúce množstvo vody, ktoré Slovnaft cez kanál prepúšťa.
Vybudovaný kanál sa napája na kanál Slovnaftu, ktorým podnik odoberá vodu z Dunaja. Časť z nej púšťa do Biskupického ramena.
Podľa nezávislého konzultanta Petra Vyskočila v súčasnosti je v ramene asi desatina vody z toho, čo by rameno potrebovalo. „V ramene chýba 50 až 70 cm vody a doteraz sa len diskutuje o tom, čo sa má robiť,“ hovorí Vyskočil. Súčasťou projetku je aj sledovanie odozvy, monitoring podzemných vôd, ktorý tiež zabezpečený nie je. Slovnaft v rámci úsporných opatrení už ohlásil, že do roku 2005 pôjde do ramena ešte menej vody.
„Zníženie množstva vody súvisí s úspornými opatreniami, ktoré Slovnaft uskutočnil v záujme trvalého znižovania znečisťovania povrchových vôd, konkrétne Malého Dunaja. Takto dosiahol podnik zníženie odberu dunajskej vody. V období prípravy predmetnej stavby v rokoch 1996 – 1997 boli iné technické podmienky zaručujúce dostatočný prívod vody pre Biskupické rameno, čo bolo podľa projektu 300 l/s. Od roku 2000 prívod vody do Biskupického ramena postupne klesal a v roku 2002 dosiahol hodnotu cca 50 l/s. Toto množstvo už nepostačuje na krytie prirodzených strát vody z Biskupického ramena, najmä v období nízkych vodných stavov,“ informoval hovorca Slovnaftu Ľubomír Žitňan. Slovnaft za vodu, ktorú odoberal z Dunaja, neplatil, podľa hovorcu im to však ekonomickú výhodu neprinieslo. „Hlavným podnetom na uskutočnenie projektu bolo, že sa vytvorilo zoskupenie zástupcov priemyselných podnikov, miestnych úradov, štátnej správy a mimovládnych organizácií. Takže realizácia akcie bola nakoniec výhodná pre všetky jej zložky vrátane Slovnaftu, a. s, pretože dobrovoľne vstúpili do zväzku, ktorý má spoločné ciele, spočívajúce v zlepšovaní stavu životného prostredia,“ dodal. Nevyhovujúci stav v zásobovaní Biskupického ramena vodou vraj podnik rieši. Technický návrh úprav, ktorými by sa mal dosiahnuť prísun potrebnej vody, sa dnes posudzuje na úrovni podniku.
Biskupické rameno však zatiaľ vysychá a funguje vlastne naopak. Namiesto toho, aby voda ramenom pretekala, rameno odoberá vodu závlahovému prívodnému kanálu horného Žitného ostrova. Podľa Pavla Virága z Povodia Dunaja rameno je možné využiť aj ináč. Podľa štúdie Povodia Dunaja by cezeň mala z Hrušovskej zdrže prichádzať voda k hornému Žitnému ostrovu, ktorý nemá dostatok vody na zavlažovanie. Na realizáciu štúdie zatiaľ chýbajú peniaze. Ak sa zámer Povodia Dunaja uskutoční, bude to znamenať likvidáciu ekologického diela.
FOTO – ARCHÍV
