
Týmto gestom kráľ sľúbil, že bude krajinu brániť pred nepriateľom.
Ulice Starého Mesta zaplnili v sobotu popoludní davy ľudí. Po 440 rokoch sa Bratislava opäť zmenila na korunovačné mesto uhorských kráľov. V Dóme sv. Martina prebiehal autentický obrad korunovácie Maximiliána Habsburského, prvého z dvanástich uhorských kráľov, ktorým kráľovskú korunu položili na hlavu práve pod jeho strechou. Takmer hodinový obrad obsahoval predstavenie a odporúčanie budúceho kráľa, jeho povzbudenie, vyznanie a sľub na prísažný kríž, pomazanie a udelenie kráľovských insígnií. Tisíce zvedavcov, medzi ktorými nechýbali ani po anglicky a nemecky hovoriaci návštevníci mesta, však kráľa videli, až keď vyšiel z chrámu, vysadol na koňa a prešiel historickou korunovačnou cestou.
„Je to tu ako na Silvestra,“ povedal mame asi desaťročný chlapec, ktorý v dave čakal, kedy kráľ vyjde z dómu. Kto chcel vidieť korunováciu v chráme, musel zaplatiť vstupné. „Pri vchode vstupenky aj predávali. Ale nikde o tom vopred neinformovali, že sa budú dať aj kúpiť,“ povedala nespokojná pani.
Nakoniec sa rozovučali zvony a z chrámu vyšiel práve pomazaný kráľ Maximilián v purpurovom plášti a s kráľovskou korunou na hlave. Úlohy kráľa sa zhostil herec Matej Landl, kráľovskú manželku mu presvedčivo robila Anička Šišková. Asi 120-členný sprievod v dobových kostýmoch prišiel na Hlavné námestie, kde kráľ zopakoval sľub pred „svojimi poddanými“.
Kráľovský dojem však kazil zlyhávajúci mikrofón – zo sľubu bolo počuť len útržky viet, niekedy len časti slov. Naproti tomu však chvíľmi bolo počuť aj pokyny, ktoré neboli určené publiku. Po tom, čo kráľ pasoval rytierov Zlatej ostrohy, sediac na koni švihol mečom na všetky svetové strany. Obrad zakončila streľba z historických zbraní a pozvanie na ľudovú veselicu na Hviezdoslavovom námestí.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Ako prvého 8. septembra 1563 korunovali v Bratislave za uhorského kráľa Maximiliána II., syna Ferdinanda I. Korunovačné obrady uhorských kráľov pozostávali z piatich hlavných častí. Po schválení a podpísaní inauguračného diplomu nasledovala cirkevná časť obradov v Dóme sv. Martina. Potom kráľ vybraných šľachticov pasoval za rytierov Zlatej ostrohy vo františkánskom kostole. Obrady pokračovali svetskou prísahou na dnešnom námestí SNP pred kostolom a kláštorom milosrdných bratov. Poslednou hlavnou časťou bol obrad na korunovačnom pahorku, ktorý bol vtedy na mieste dnešného SND. Kráľ na koni vycválal na pahorok a korunovačným mečom švihol na štyri svetové strany na znak toho, že bude brániť krajinu pred nepriateľom, nech by prišiel odkiaľkoľvek. (koči)