Cisára Maximiliána korunovali v Dóme sv. Martina za uhorského kráľa 8. septembra 1563.
Prvá korunovácia
Prvá korunovácia v Dóme svätého Martina bola pred 440. rokmi - 8. septembra 1563. Cisár a kráľ Ferdinand I. sa rozhodol za uhorského kráľa korunovať svojho prvorodeného syna, arciknieža Maximiliána. Štvortisícový sprievod rytierov odišiel z Viedne v posledný augustový deň. Na jeho čele išli štítonosiči s halapartňami, ríšska šľachta, za nimi českí, moravskí, sliezski a lužickí páni arcikniežatá, salzburský arcibiskup a účastníci z dedičných krajín.
Na hraniciach čakal ešte početnejší sprievod uhorských pánov. Budúceho panovníka privítal ostrihomský arcibiskup a cez loďkový most, cez slávobrány a špalier bratislavských mešťanov až po piatej vstúpili do mesta. Maximilián sa ubytoval v prímasovom paláci a jeho bratia na Bratislavskom hrade.
Na Sviatok narodenia Panny Márie
Nasledujúce dni prebiehali rokovania s uhorskými stavmi, až určili deň korunovácie na stredu 8. septembra, na Sviatok narodenia Panny Márie. O šiestej ráno sa cisár a kráľ Ferdinand I. so synmi Ferdinandom a Karolom z Hradu vybrali do korunovačného chrámu, kde ich už čakal ostrihomský prímas a ostatní uhorskí biskupi. Viedenská garda vytvorila špalier a Maximiliánov sprievod sa z Arcibiskupského paláca vybral do Dómu. Hlavný kráľovský stajník František Tahy niesol obnažený meč svätého Štefana. V chráme mu hlavný komorník obliekol korunovačný plášť a v sprievode najvyšších grófov s bulharskou, bosnianskou, srbskou, slovinskou, chorvátskou, dalmátskou a uhorskou zástavou prešli k hlavnému oltáru, kde boli uhorské korunovačné klenoty - koruna, žezlo a krajinské jablko. Jágerský biskup požiadal arcibiskupa Mikuláša Oláha, aby Maximiliána korunoval za uhorského kráľa.
Ochraňovať dobré a nekrivdiť poddaným
Posadili ho na trón a po omši kráľovi podali meč. Maximilián ho pozdvihol, švihol ním ponad ľavé plece a zasunul ho do pošvy. Na hlavu mu položili kráľovskú korunu a na otázku, či stavy chcú Maximiliána za kráľa, prítomní tri razy zvolali „Chceme!“
Obrady trvali veľmi dlho a hladný kráľ Ferdinand sa hneď odobral do Prepoštského paláca na raňajky a kráľ so sprievodom sa odobral do františkánskeho kostola. Tu pod pozláteným baldachýnom pasoval uhorských zemanov za rytierov a pri Michalskej bráne pod holým nebom zložil prísahu zachovávať slobody, ochraňovať dobré, nekrivdiť poddaným, sľúbil rozšíriť hranice krajiny a získať späť Turkami obsadené územia.
Pri Dunaji podľa vzoru zo Stoličného Belehradu na korunovačnom kopčeku vytasil meč, švihol ním na všetky svetové strany v odhodlaní bojovať proti všetkým nepriateľom. Za zvuku slávnostných sálv sa v sprievode odobral do Arcibiskupského paláca, kde bol pripravený slávnostný obed.
Korunovačná zábava skončila požiarom
Na druhý deň v Dóme korunovali Maximiliánovu manželku Máriu a na nedeľu pripravili rytierske hry s turnajom, dobývaním hradu, ohňostroj, zábavu a tanec. Počas programu došlo k hádke medzi účinkujúcimi, ohňostroj odpálili skôr, drevený hrad začal horieť a veľa ľudí uhorelo či zomrelo na následky popálenín. Týchto nešťastníkov nechal nový panovník liečiť na vlastné náklady a fontánu na hlavnom námestí, ktorú dnes voláme Rolandova, dal postaviť nový kráľ ako zásobnicu vody pre prípad každého budúceho požiaru v Bratislave.
VLADIMÍR TOMČÍK
združenie Devínska brána
