Aj napriek pokrokom stolného tenisu na Slovensku začiatkom tridsiatych rokov prekvapila verejnosť odvážna myšlienka TK Piešťany, uchádzať sa o majstrovstvá sveta v roku 1932. Návrh predostrel na piatom valnom zhromaždení Československej table-tennisovej asociácie v Prahe jej splnomocnenec pre Slovensko Ľudovít Mutňanský. Tento bratislavský rodák a bývalý výborný futbalový obranca I. ČSŠK Bratislava, kde hrával od roku 1926 a v nasledujúcom roku sa aj on zaslúžil o prvý titul amatérskeho majstra ČSR, žil už pre stolný tenis.
Cestu uvoľnilo Anglicko
V roku 1929 pozdravoval v Športovom týždni „mojich milých Bratislavčanov“ z Piešťan, kde presídlil z existenčných dôvodov „po tom, čo viac ako 12 rokov kopal každú nedeľu tú okrúhlu koženú,“ ako sám povedal. V Piešťanoch nastúpil do funkcie štátneho tajomníka na riaditeľstve kúpeľov. Na šport nezanevrel, práve naopak.
Mutňanský odchádzal z Prahy spokojný, jeho návrh bol jednoznačne akceptovaný v znení, že asociácia sa bude uchádzať o pridelenie majstrovstiev sveta 1932 Československu s prednostným právom na usporiadanie v Piešťanoch. Po budapeštianskom svetovom kongrese, kde návrh Československa prijali aj preto, že Anglicko zrušilo kandidatúru, vyšlo na svetlo sveta niečo, s čím nikto nerátal. Majstrovstvá sveta boli síce pridelené Československu, dejiskom však bude Praha.
Mutňanský bol zdrvený
V domácej stolnotenisovej obci sa nahlas hovorilo o tom, že sa tak stalo zásluhou medzinárodného sekretára ČSSTA Zdeňka Heydůška, bývalého československého stolnotenisového reprezentanta, účastníka prvých majstrovstiev sveta v roku 1926 v Londýne, ktorý v Budapešti jednoznačne presadzoval kandidatúru Prahy. Sklamanie Piešťancov bolo veľké a Mutňanský bol zdrvený. V decembri 1931 okamžite podal rezignáciu na svoj stolnotenisový post. Denník Slovák vtedy napísal: „Rezignácii tajomníka Mutňanského rozumieme a nemohol ani jednať inak. Zostáva mu iba útecha, že na kandidatúre o uskutočnenie majstrovstiev sveta v našej republike má najväčšiu zásluhu on.“
Ľudovít Mutňanský v Športovom týždni vysvetľoval: „Moju zodpovednú funkciu by som nebol za žiadnu cenu zložil, keby výbor asociácie nedopustil hrubé porušenie stanov. Bez preháňania vyhlasujem, že majstrovstvá sveta by sa u nás bez nášho podnetu návrhu a prispôsobenia neuskutočnili. Postup asociácie ma veľmi zarazil, stratil som dôveru voči výboru a nakoľko som nedostal žiadne vyrozumenie, na základe čoho zrušili zásadné uznesenie, jednanie toto ma prinútilo, aby som sa vzdal funkcie.“ Bratislavčana vo funkcii splnomocnenca pre Slovensko vystriedal Jaroslav Kouklík.
Na majstrovstvách v Prahe získali muži ČSR po prvýkrát titul majstrov sveta v družstvách, najlepší slovenský hráč Karol Morávek sa v súťaži jednotlivcov prebojoval medzi posledných osem.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
