Uhorskí králi boli v Bratislave korunovaní svätoštefanskou korunou. FOTO - ARCHÍV
Na stene presbytéria Dómu svätého Martina je pamätný nápis s menoslovom korunovaných panovníkov, ich kráľovských manželiek a dátumom korunovačných obradov. Počas štyroch storočí, v rokoch 1563 až 1830 Bratislava zažila devätnásť korunovácií – bolo to desať kráľov, osem kráľovien a jedna panovníčka – Mária Terézia.
K zlatému veku pomohla Bratislave tragédia
Bitka pri Moháči roku 1526 bola pre Uhorsko pohromou, zahynul kráľ Ľudovít II. Jagelovský a krajina bez ochrany bola vydaná napospas drancujúcim Turkom. Je iróniou osudu, že práve moháčska tragédia bola pre Bratislavu počiatkom jej zlatého veku.
Tradičné a posvätné uhorské korunovačné miesto, Kostol Panny Márie v Stoličnom Belehrade a aj Ostrihom – sídlo arcibiskupa a rodisko svätého Štefana – obsadili Turci. Krajinský snem splnil požiadavku cisára Ferdinanda a zákonným článkom číslo 49 z roku 1536 vyhlásil Bratislavu za hlavné mesto Uhorského kráľovstva. Presnejšie za hlavné mesto tej časti krajiny, ktorú ovládali Habsburgovci. V skutočnosti už i bez tohto zákona naše mesto túto funkciu vykonávalo. Zo zabratého a ohrozeného územia sa sem hrnuli kráľovskí úradníci, šľachtici a cirkevní hodnostári. Bratislava sa stala sídlom Kráľovskej uhorskej komory, kráľovského uhorského miestodržiteľstva, krajinského snemu, bolo to nové sídlo ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa.
Počas snemov bolo veselo
Kráľovstvo sa zmietalo v smrteľných kŕčoch. Všade sa bojovalo, rabovalo, ľudia hladovali, kráľovská pokladnica zívala prázdnotou a mestskú pokladnicu v Bratislave už vraj ani nemuseli zamykať.
V meste sa vyrábal pušný prach, odlievali sa delá, opravovali sa hradby a mešťania museli nielen dávať peniaze na žold pre vojakov, ale ich aj stravovať a poskytovať im ubytovanie.
Pri všetkej tej biede a neistote bolo počas snemov aspoň veselo a vinohradníci sa isto nebránili predať džbánok dobrého prešporského. Snemy, tak ako aj neskoršie korunovácie si síce vyžadovali nemalé výdavky, prinášali však zisky a mestu nebývalý lesk. Mešťania dlho spomínali na rok 1552. Vtedy ulice zaplavili komedianti, herci, prišiel aj zverinec, ktorý dokonca priviezol živého slona. Ďalšou atrakciou snemovania bol zajatý vysoký turecký hodnostár, ktorý sa napriek tomu mohol slobodne pohybovať po meste. Chceli za neho vysoké výkupné a zrejme dúfali, že prezradí dôležité vojenské tajomstvá.
Korunovácia – posvätný obrad
Snemovanie v tomto čase vyvrcholilo v roku 1563, keď sa zástupcovia stavov na sneme dohodli, že v Bratislave bude po prvý raz korunovaný uhorský kráľ. S nastávajúcim panovníkom sa dohodli aj na inauguračnom diplome, v ktorom sa nový panovník zaväzoval zachovávať výsady šľachty podľa Zlatej buly kráľa Ondreja II. z roku 1222. Svätoštefanskú korunu budúcemu panovníkovi položil na hlavu uhorský prímas a stavy tým dávali na vedomie, že panovníkom sa stal len z ich vôle.
Korunovácia, to bol posvätný a slávnostný obrad nastolenia nového panovníka, počas ktorého mu odovzdali výsostné odznaky uhorskej kráľovskej moci – na hlavu mu položili svätoštefanskú korunu. Panovník prevzal žezlo, krajinské jablko a odeli ho do brokátového korunovačného plášťa svätého Štefana a tiež ho opásali korunovačným mečom.
Volská kuchyňa
O korunováciách sa zachovali obšírne opisy, preto je do detailov známe, čo všetko sa v ten deň odohralo. Po obrade nasledovala korunovačná hostina s presným protokolom. Od barbarských dôb k slávnosti patrilo pohostenie ľudu. Pred bránami mesta či na námestí bola zriadená takzvaná volská kuchyňa – ohnisko s prístreškom, kde sa piekol jeden či niekoľko volov, z fontán tieklo biele a červené víno. A prvé sústo dostal nový kráľ.
Autor: Vladimír TomčíkZdruženie Devínska brána
