Eva Šuranová-Kucmanová. FOTO – ARCHÍV
S vážnou atletikou začínala Eva Kucmanová v DAC Dunajská Streda pod vedením trénera Ladislava Pápaya v roku 1962 a už o dva roky sa ocitla talentovaná športovkyňa, ktorej doménou sa stali šprinty a skok do diaľky, v reprezentačnom výbere. Práve v tom roku sa dostala do rúk trénera Pavla Gleska v Slávii SVŠT Bratislava, zásluhou ktorého sa vypracovala na úroveň predurčujúcu k víťazstvám. Ešte aj po 35 rokoch od spoločných začiatkov s ním si spomína: „Obdobie môjho aktívneho športovania nebolo najdlhšie, ale domnievam sa, že bolo úspešné a pekné. Bláznivé časy mladosti, športovania, cestovania, spoznávania, bezstarostného života. V Bratislave som našla (alebo ma našiel on?) najlepšieho trénera Pavla Gleska, ktorý pre mňa vytvoril tie najlepšie podmienky. Vďačím mu za všetky moje úspechy.“ Na domácich dráhach žiarila, na tých medzinárodných to bolo spočiatku ťažšie a po ME 1969 boli aj takí, čo nad Evou iba mávli rukou. Len tréner Glesk vedel, že jej čas ešte príde.
Po odmlke sa v roku 1971 vrátila do atletických sektorov už pod menom Šuranová ako matka dcérky Evy. Olympijské hry sa blížili, bolo treba presvedčiť výkonmi a zabojovať o nomináciu. Podarilo sa to v júni 1972 na Cene Pravdy a televízie. Tých 658 cm na Pasienkoch znamenalo splnený olympijský limit a nový československý rekord v skoku do diaľky. Skvelú formu potvrdila aj na majstrovstvách ČSSR a Mníchov bol istý.
Pod piatimi kruhmi Evin výkon ešte gradoval. Po zdolaní kvalifikačného limitu hneď prvým pokusom prišlo finále. V ňom vytvorila druhým pokusom nový československý rekord výkonom 660 cm a dostala sa za Nemku Rosendhalovú na druhé miesto. O stupienok nižšie ju v ďalšej sérii odsunula Bulharka Jorgovová zásluhou dvoch centimetrov, avšak v nasledujúcom, štvrtom pokuse pristála Šuranová na značke 667 cm. Utvorila druhý československý rekord v olympijskom finále a opäť bola druhá. Bulharka ju však napokon ešte preskočila. Naša diaľkarka vybojovala bronzovú olympijskú medailu, ktorá bola vtedy vôbec prvou medailou pre Československo na OH 1972 v Mníchove.
Skvelý úspech dosiahla Eva aj o dva roky neskôr na ME 1974 v Ríme, keď si „vyskákala“ striebro. Na OH 1976 v Montreale sa jej už tak nedarilo a vypadla v kvalifikácii. Podobný osud ju postretol aj na ME 1978 v Prahe.
Eva Šuranová sa stala prvou a jedinou slovenskou atletickou olympijskou medailistkou v histórii a zostala ňou dodnes. „Podmienky pre náš vrcholový šport sa nedajú porovnať s dnešnými a predsa si myslím, že boli lepšie ako dnes. Medzi trénermi a funkcionármi panovala väčšia úcta, uznanie, pomoc, prajnosť. Medzi atlétmi súdržnosť, kamarátstvo a radosť z úspechov.“
Autor: IGOR MACHAJDÍK
