Franz Xaver Messerschmidt, autoportrét. FOTO JOSEF HOFER
Bezvýznamná ulica spája Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím. Pomenovanie dostala 1. júla 1879 z rozhodnutia mestskej rady na počesť slávneho sochára Franza Xavera Messerschmidta.
Narodil sa 20. augusta 1732 v bavorskom Wiesensteigu pri Ulme. Študoval sochárstvo v Mníchove a vo Viedni, potom na Akadémii v Ríme. Mária Terézia ho povolala domov a poverila viacerými objednávkami. Vo viedenskom Dóme sv. Štefana sa nachádzajú jeho mramorové a zliatinové sochy. Pôsobil aj v Mníchove ako profesor, ale už po pol roku sa vzdal zamestnania a v roku 1777 sa presťahoval do Prešporka k bratovi Johannovi Adamovi Messerschmidtovi, ktorý pracoval pre kostoly a paláce. Franz Xaver si v roku 1780 kúpil dom U jeleňa na ulici nazvanej jeho menom a v tichej samote pokračoval v umeleckej činnosti. Umrel v roku 1783, v noci z 19. na 20. augusta.
Pohľad na dnes už neexistujúcu Messerschmidtovu ulicu.
FOTO – ARCHÍV P. HORANSKÉHO
Messerschmidt bol čudák
Nepochybne patril medzi najvýznamnejších portrétistov 18. storočia. Vytvoril 48 búst, takzvaných charakterových hláv s odrazom všemožných vášní v tvári, ktoré svedčia jednak o jeho veľkom talente a jednak o jeho bizarnosti a sarkazme. Albert, vojvoda sasko- -tešínsky, rovnako ako prímas Batthyány vysoko hodnotili jeho umenie. Verejnosť ho pre jeho spôsob života považovala za čudáka. Otázka, či pod jeho dozorom nevytvoril sochy na Primaciálnom paláci jeho brat Johann, ostáva otvorená.
V mestskom múzeu sa nachádza viacero jeho diel, menovite dve charakterové hlavy v starej zliatine – Topiaci sa a Prenikavý zápach; ďalej olovený originál hlavy kapucína (možno ide o slávneho historika Aurela Fesslera) a dva reliéfne medailové portréty z mramoru, oba signované umelcom. Viacero originálnych dokumentov a veľmi zaujímavých záznamov týkajúcich sa umelcovho života, jeho pomerov a umenia nájdeme v mestskom archíve medzi písomnosťami takzvaného Zuckermandlu.
Mollerova ulica
Úzka ulička spájajúca Cestu Márie Terézie s Podhradským nábrežím, pomenovaná 28. júla 1879 z rozhodnutia mestskej rady na počesť Johanna Daniela Mollera. Narodil sa v Prešporku v roku 1642, študoval v Lipsku, Wittenbergu a Štrasburgu. Desať rokov cestoval po Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku a Nemecku. V roku 1671 sa vrátil do Prešporka a stal sa zástupcom riaditeľa evanjelického lýcea. Bol významným a plodným spisovateľom.
Mollera z Prešporka vypovedali
V čase náboženských nepokojov ho vypovedali z mesta a odišiel do Norimbergu, kde v roku 1673 vydal svoje dielo Pressburger Kirchen und Schulenverlust von Raimundo- -Rimondo. Neskôr sa stal profesorom histórie a filozofie na vysokej škole v Altdorfe. Za literárne zásluhy ho cisár povýšil do šľachtického stavu. Umrel v roku 1712. Jeden z jeho synovcov Karol Otto Moller, narodený 16. januára 1670, si získal veľké zásluhy ako významný lekár a spisovateľ. V Banskej Bystrici založil chýrnu súkromnú lekársku školu. Umrel 9. apríla 1747. Jeho životopisec Weszprémi ho nazýva Hippokratom.
Nabudúce Brauneckerova ulica, Steinwallovo námestie, Petzlova, Strohmayerova a Ballusova ulica.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním časti Podhradia úplne zanikli.
