Ženský zákon Bánovského pokútneho divadla v réžii Silvestra Lavríka v sobotu večer prilákal na nádvorie Starej radnice mnohých divákov. Čakalo ich prekvapenie - zmena predstavenia. Ochotnícke Divadlo na hambálku z Malaciek so svojou úpravou textu Jozefa Gregora Tajovského v záhoráčtine však splnilo nad očakávania to, čo sľuboval program - prinieslo tradičný titul v netradičnej úprave.
„Som Záhoráčka. Hovorím, jak mi huba narástla,“ odpovedá na otázku, ako dlho sa učila texty predstaviteľka klebetnice Dory Beáta Reifová. Dodnes vraj text scenára neovláda a často improvizuje. Ale rýchlosť, akou Záhoráci vravia, napodobňovať nemusí. Hrať v nárečí je pre ňu aj jej kolegov prirodzené. „Skôr sa obávam pripravovanej inscenácie, ktorú máme hrať v spisovnej slovenčine. To bude pre mňa ťažšie,“ smeje sa.
Postava intrigánky Dory bola jej snom. „Potajomky som nosila vajcia a sliepky režisérovi Vladovi Zetekovi, aby som dostala túto úlohu. Je to skvelá postava a veľmi som ju chcela! Chvíľami poetická, potom zákerná. No napriek tomu, že je zákerná, snažila som sa, aby bola divákom sympatická. Mám ju rada. Veď v každom z nás je kúsok Dory.“ Meno Dora chcela dokonca dať aj svojej dcére, narodili sa jej však dvojčatá.
Bjeta Šálinka, teda Anna Šimulčíková je z Rače. „Starí rodičia hovorili tvrdo, takže nárečie poznám. Ale medzitým som sa presťahovala do Martina a tam som musela rozprávať rýdzo po slovensky.“ Táto úloha bola pre ňu neľahkým orieškom, ktorý musela lúskať.
Svojský záhorácky humor a vtipné prirovnania sa pridávali do scenára počas skúšok spontánne. „Ty máš v té hlavě enem piliny! A vlasy máš enem proto, že ci piliny vykuíčili!“ nadáva v hre Janek Mauacký svojej žene Maríne, ktorá sa ženie len za majetkom.
„Hráme ako ochotníci pre zábavu. Aby sme pobavili seba, ale hlavne divákov,“ hovorí predstaviteľ Janka Jozef Šatan. Potvrdil to, čo divákom neunikne.
DOROTA KRÁKOVÁ
