Častý pohľad: na najvyššom stupni Miklušica (vľavo) a Škvarenina (vpravo). FOTO – ARCHÍV
Úspešný tandem Juraj Miklušica (vľavo) a Dušan Škvarenina (vpravo) v predolympijskej príprave v roku 1959 v Plzni. FOTO – ARCHÍV
BRATISLAVSKÍ OLYMPIONICINa známom Hviezdoslavovom okruhu v Bratislave sa spoznali a skamarátili dvaja chlapci – Dušan a Juraj. Každý z nich začínal s cyklistikou zvlášť, na vlastných, ešte celkom obyčajných bicykloch v roku 1952. Neskôr sa stali na dlhé roky súpermi.
Obaja začínali na ceste. V roku 1954 sa „mihlo“ tlačou: „Preteky mladších dorastencov na trati Bratislava – Lamač a späť vyhral Škvarenina (Spartak EZ Bratislava) pred Miklušicom (Lokomotíva Bratislava) v rovnakom čase.“ V ďalších pretekoch si obaja vymenili čelné pozície, ale permanentne boli medzi najlepšími na ceste i na dráhe. Tá bratislavská bola otvorená v roku 1952. Dušan i Juraj získali tituly dorasteneckých majstrov Československa a finálové súboje dvoch Bratislavčanov bývali samozrejmosťou.
Spojili ich Pardubice
V roku 1958 narukoval Miklušica do Dukly Pardubice. Na tamojšej klopenej dráhe i na mnohých ďalších od začiatku „valcoval“ svojich súperov najmä v šprinte. Pamätným zostalo napríklad víťazstvo na XX. ročníku Framaru 1958 v Strašniciach. „Stal sa úplne zaslúžene celkovým víťazom, pretože jazdil veľmi bojovne, takticky, má postreh a veľmi rýchlych posledných 20 metrov.“ Tak hodnotili Miklušicove výkony tréneri. Juraj sa stal v tom roku najlepším cyklistickým šprintérom ČSR.
Onedlho narukoval do Mesta perníkov aj jeho najväčší súper a priateľ z Bratislavy Dušan Škvarenina. V roku 1959 dosiahli dva tandemy olympijský limit, Miklušica – Müller a Menschy – Škvarenina. V tom čase sa dali dohromady a ešte v tom istom roku vybojovali svoj prvý spoločný domáci titul v tandemoch. Viedli si naozaj majstrovsky, veď na lounskom ovále dosiahli najlepší svetový čas 10,6 s, ktorý potom v Plzni ešte vylepšili na 10,5 s. Náš tandem dosiahol šnúru skvelých víťazstiev doma i v zahraničí a ich medailové ambície na blížiacich sa olympijských hrách 1960 v Ríme neboli prehnané.
Na „dvojbicykli“ jazdili vpredu Miklušica, vzadu Škvarenina. „Iba raz sme to skúsili s Dušanom vpredu a skončili sme vo vodnej priekope a diskvalifikovaní,“ spomína Juraj Miklušica.
Stred zadŕhal o dráhu
Na drevenej klopenej dráhe v olympijskom Ríme si naši reprezentanti nakoniec na medaily nesiahli. V boji o semifinále podľahli nemeckému tandemu a boli vyradení. Ako povedal tréner Machek, rozhodla lepšia taktika súpera. Dnes si na olympijské vystúpenie Juraj Miklušica spomína takto: „Myslím, že sme zvolili nevhodný prevod, bol ťažký, pretože sme očakávali dlhý špurt, čo sa, žiaľ, nestalo a Nemci nás porazili o pár centimetrov, čo potvrdila cieľová kamera. Je to škoda, lebo viackrát predtým sme dokázali tých istých Nemcov poraziť.“
Ale ani konečné umiestnenie na 5. až 8. mieste nebolo považované za neúspech. Každý detail hral svoju úlohu. Juraj Miklušica ešte dodáva: „Na rímsku olympiádu nám vyrobili tri tandemy na mieru, jeden stál vtedy 15 000 korún, no všetky mali nízko položený stred a ten zadŕhal o tamojšiu dráhu a spôsoboval nestabilitu. Sovieti to urobili lepšie. Prišli do Ríma, tam kúpili tandemy od domáceho výrobcu, hneď na nich pretekali a získali bronz.“ IGOR MACHAJDÍK
JURAJ MIKLUŠICA sa narodil 14. apríla 1938 v Bratislave, DUŠAN ŠKVARENINA sa narodil 16. októbra 1939 v Krompachoch, zomrel 16. septembra 1997 v Bratislave. Na olympiáde v roku 1960 v Ríme postúpili do štvrťfinále, sú štvornásobnými majstrami Československa v tandemoch.
