Krajský pamiatkový úrad Bratislava zamietol žiadosť veľvyslanectva USA o schválenie projektu bezpečnostnej zóny v okolí jeho sídla na Hviezdoslavovom námestí. Vo svojom stanovisku riaditeľ úradu Marian Havlík uvádza, že posudzovaný projekt je v rozpore s pôvodnou funkciou námestia a jeho urbanisticko-architektonickým princípom.
Proti rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu sa za veľvyslanectvo odvolala poverená firma Sting. Podľa nej projekt je v súlade so zmluvou o bezpečnostnej zóne, ktorá bola podpísaná v septembri minulého roku medzi Spojenými štátmi americkými a Bratislavou.
V zmluve sa okrem iného uvádza, že mesto poskytuje Spojeným štátom výlučné a neobmedzené právo kontrolovať všetok prístup do bezpečnostnej zóny vrátane práva vylúčiť z nej všetku premávku vozidiel. Mesto sa ďalej zaviazalo pomáhať Spojeným štátom pri získavaní všetkých povolení a iných schválení potrebných na inštaláciu a údržbu bezpečnostného plánu.
Mesto napríklad zaistí premiestnenie súčasného vchodu do garáže hotela Carlton, ktorý sa nachádza v bezpečnostnej zóne, na miesto mimo nej.
Zmluva má však jedno podstatné ustanovenie. Jej najdôležitejšie odseky majú nadobudnúť účinnosť až v okamihu podpísania zmluvy o bezpečnostnej zóne medzi Spojenými štátmi a Starým Mestom. Takáto zmluva so Starým Mestom ale podpísaná nebola. Navyše zástupca starostu Starého Mesta Andrej Petrek svojím listom Krajskému pamiatkovému úradu vyjadril 22. júla súhlas s jeho odmietavým rozhodnutím a pokiaľ nedôjde k jeho zmene, „Staré Mesto nevydá k projektu bezpečnostnej zóny pre veľvyslanectvo USA stavebné povolenie“. Rovnako sa k rozhodnutiu postavil aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
K problému nám zaslalo stanovisko tlačové oddelenie veľvyslanectva USA. Uvádza sa v ňom, že bezpečnosť a ochrana Američanov a Slovákov, ktorí pracujú na veľvyslanectve, ako aj slovenských občanov vo všeobecnosti je nadovšetko dôležitá. Výsledkom útokov proti americkým veľvyslanectvám vo svete bol oveľa väčší počet zabitých ľudí z ich okolia než zvnútra. „Od septembra 2001, keď sa navrhovaný projekt začal, snažíme sa zo všetkých síl diskutovať so všetkými relevantnými osobami.“
Na pamiatkarov sa listom obrátil aj veľvyslanec USA Ronald Weiser. Veľvyslanec zdôrazňuje, že ide o dočasný zásah do pamiatkovo chránenej oblasti, pretože veľvyslanectvo začalo hľadať pozemok pre výstavbu novej budovy.
Pamiatkari sa však obávajú okrem iného „dočasnosti“, ktorá bude trvať niekoľko rokov a aj „výnimky“, ktorá by sa mohla stať neželaným pravidlom. „V Starom Meste a teda v chránenom území sídli viacero veľvyslanectiev. Mohla by nastať situácia, v ktorej by ich pracovníci začali mať na mesto podobné požiadavky,“ tvrdí Havlík.
Projekt by narušil promenádu
Priestor Hviezdoslavovho námestia patrí k najkrajším v Bratislave a komplexnou rekonštrukciou ukončenou v minulom roku mu bol vrátený promenádny charakter. Základnou ideou rekonštrukcie bolo vytvorenie bezbariérovej spojnice medzi Ganymedovou fontánou pred SND a morovým stĺpom na Rybnom námestí. Predložený projekt bezpečnostnej zóny by promenádny charakter námestia narušil a tiež aj funkciu námestia ako estetického priestoru určeného na stretávanie sa obyvateľov a návštevníkov mesta.
Bezpečnostnú zónu by podľa požiadaviek veľvyslanectva ohraničovali hydraulické bezpečnostné stĺpiky, pevné stĺpiky v línii Strakovej ulice, oceľové stĺpiky vo východnej časti námestia, nové oplotenie v priestore Paulínyho ulice a pribudol by aj nový objekt vstupnej kontroly areálu. S vyhláškou o ochrane pamiatkovej zóny Bratislavy je najviac v rozpore postavenie plota, ktorý by mal dosahovať výšku takmer 3,5 metra a prenikal by až do Hviezdoslavovho námestia. Naviac by bol vytvorený z husto osadených kovových tyčí, takže z každého pohľadu okrem kolmého by bol úplne nepriehľadný. (mi)
