Podľa Zdena Jaška, riaditeľa Slovenského cechu profesionálov DDD, deratizácia sa v Bratislave robí disciplinovane. Mestské časti zabezpečujú verejné priestranstvá, problémom je kanalizácia.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Pre svätú omšu, ktorú bude celebrovať pápež Ján Pavol II. v Petržalke, začnú túto lokalitu deratizovať pre istotu už dnes – asi o mesiac skôr ako zvyčajne. „Deratizovať začneme dnes územím od kostola a do 12. septembra urobíme celú Petržalku. Na miesto Areálu svätej omše sa medzitým vrátime trikrát. Poistili sme sa aj skríženou atraktivitou návnad – niektoré potkany majú radšej chuť vanilky, iné kakaa a tentoraz im ponúkneme na výber,“ hovorí Zdeno Jaško, riaditeľ Slovenského cechu profesionálov DDD (deratizácia-dezinsekcia-dezinfekcia).
Dunaj rozdeľuje Bratislavu z hľadiska deratizácie na dve mestá. Preto deratizácia ľavého a pravého brehu nemusí byť časovo skoordinovaná. Problémom sú podľa Jaška zväčša potkany hnedé a myši poľné. Potkan hnedý je filantropný jedinec, ktorý nedokáže žiť bez ľudskej spoločnosti. Tá zase zlepšuje možnosť jeho prežitia tým, že stavia veľké sídliská a aglomerácie a porušuje komunálnu a bytovú hygienu. Potkan je prenášačom mnohých chorôb a baktérií. Dokáže znehodnotiť potraviny, nábytok, ale aj samotné stavby.
„Bojovať s potkanom musíme permanentne, pretože je veľmi prispôsobivý. Prevencia začína už pri stavaní budov a domov. Stavby treba riešiť tak, aby v nich nezostávali zbytočné nefunkčné otvory pod úrovňou zeme a všetky diery treba uzavrieť,“ hovorí Jaško.
Je dôležité udržiavať poriadok v pivniciach a suterénoch a pravidelne kontrolovať priestory, kde sú uskladnené potraviny. Vetracie okienka pivníc by mali byť zamrežované a ľudia by nemali v pivničných priestoroch a vo dvoroch kŕmiť mačky a psy. Zbytky potravy sem následne prilákajú potkany.
Kanalizácia je achilovkou Bratislavy
Hlavné zásady deratizácie sú celoplošnosť a časová koordinácia. Nemá význam robiť deratizáciu len v jednej lokalite, lebo potkany sa začnú sťahovať inam. Preto aj mestské časti a magistrát stanovujú časový harmonogram na plošné deratizácie, aby sa zásah robil v rovnakom období a aby sa deratizovali aj vonkajšie priestory, aj kanalizačná sieť aaby sa v tomto čase preventívne zabezpečili aj budovy, kde by potkany mohli hľadať útočisko.
V Bratislave sa deratizácia robí podľa Jaška disciplinovane. Mestské časti zabezpečujú verejné priestranstvá, problémom je kanalizácia. „To je Achillova päta Bratislavy. Tam treba hľadať aj účinnejší spôsob deratizácie – špeciálnu techniku, aj viac ľudí. Problémy sú aj v Starom Meste. Často sa tu menia majitelia a niekedy sa dlho tvária, že o povinnej deratizácii nič nevedia,“ dodáva Jaško. Od minulého roka povinnú deratizáciu kontroluje a jej nevykonanie pokutuje magistrát mesta. „Deratizácia je oproti dezinsekcii relatívne lacná. Vchodový dom – napríklad 12-poschodový panelák stojí od 500 do 800 korún. V Bratislave pôsobí okolo 40 firiem, ktoré zabezpečujú deratizáciu. Sú to však zväčša malé firmy typu otec a syn,“ hovorí Jaško.
Keď sa kope, potkany sa sťahujú
„Všade, kde sa začína stavať, prestavovať a kde sa robia rozkopávky, upozorňujeme investora, aby zavolal deratizačnú službu. Rozkopávky narušia prirodzený život – teritórium potkanov a tie začnú migrovať. Potom sa stáva, že v najbližších domoch vybehnú aj cez toaletu,“ hovorí Zdeno Jaško, riaditeľ cechu profesionálov DDD. Špecifikom Bratislavy je aj stará kanalizačná sieť v Starom Meste. Nie sú tu revízne šachty a prípojky, deratizácia sa tu robí veľmi obtiažne. V Petržalke je zase 16 vzájomne poprepájaných plynových kotolní a množstvo horúcovodov. „Tie sú ideálnym miestom pre hniezdenie potkanov. Okrem toho v Petržalke prevládajú obrovské domy s veľkými technickými suterénmi. Ľudia sa navzájom v dome nepoznajú a vzájomne sa neinformujú o problémoch. Hanbia sa o tom hovoriť.“
Ak sa potkan vyskytne v byte, Jaško odporúča vyhnať ho metlou von. Ak však na to obyvatelia nenájdu odvahu, nech kontaktujú deratizačnú službu. Potkana buď zastrelia plynovou pištoľou, alebo nastražia lepové pasce. Takýto zásah stojí asi 500 – 600 korún.
JANA PARKROVÁ
