Archeologický výskum v Lisztovej záhrade odkryl podzemné priestory hospodárskej stavby zo 14. a 15. storočia. Objav odsunul plánované stavebné práce v areáli Univerzitnej knižnice aj termín odovzdania objektu do užívania. FOTO SME – MAREK MACHALÍK
ých prác nebudú dodržané. Jedným z dôvodov sú aj nové archeologické objavy v priestoroch Lisztovej záhrady.
Stavebné práce sa začali v auguste minulého roka, dokončené mali byť do konca tohto roka, úplná obnova potom do roku 2005. Celá rekonštrukcia knižnice bola rozdelená do troch samostatných stavieb: kláštora klarisiek na Klariskej ulici, ďalej Paláca Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej a Ventúrskej a Paláca Leopolda de Pauliho na Ventúrskej 11, a napokon podzemných skladov, Lisztovho pavilónu a Lisztovej záhrady.
Rekonštrukčné a stavebné práce kláštora klarisiek sú ukončené, kolaudácia prebehla 19. júna tohto roku. Objekt bude do ukončenia druhej stavby dočasne využívaný na administratívne účely.
Druhá stavba, Palác Uhorskej kráľovskej komory a Palác L. de Pauliho, teda hlavné priestory Univerzitnej knižnice, zostanú pre verejnosť zatvorené aj počas nadchádzajúceho zimného semestra. Dôvodom časového sklzu bol spomalený presun rozsiahlych knižničných fondov a oneskorená dodávka projektov. Náhradný termín sprístupnenia knižnice pre verejnosť je teraz presunutý na október 2004.
Problematickou sa ukázala aj tretia skupina stavieb. Požiarne a bezpečnostné hľadiská a výsledky statických a pamiatkarských prieskumov si vynútili zmeny v pôvodnom programe, museli byť napríklad zrušené už existujúce sklady v palácových priestoroch. Stavebníci navrhli zabezpečiť potrebné skladovacie priestory knižničných fondov v novom trojpodlažnom podzemnom objekte pod Lisztovou záhradou.
Táto časť stavby však nemôže prebiehať pre objavy, ktoré priniesol archeologický výskum.
Vo vnútornej záhrade Univerzitnej knižnice boli objavené podzemné priestory hospodárskej stavby zo 14. a 15. storočia. Výskum archeológovia ukončili pred tromi mesiacmi, ale pamiatkari zatiaľ nevydali rozhodnutie o ďalšom postupe. Ako nám povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Marian Havlík, v rozhodnutí budú trvať na ochrane nálezu. Podzemné skladové priestory sa budú môcť vybudovať, ale s menšou kapacitou, ako bola pôvodne plánovaná.
O tom, či bude objav prezentovaný verejnosti, rozhodne investor. Prezentácia nálezu by si totiž vyžiadala investície, s ktorými rozpočet rekonštrukcie nerátal. Projekt obnovy je financovaný z úveru 137,15 mil. korún z Rozvojovej banky Rady Európy a zo štátneho rozpočtu v sume 224,15 mil. korún, teda spolu 361,3 mil. korún.
