Vľavo pohľad na židovský cintorín a Dunaj, vpravo vstup do cintorína. Fotografie v knihe sú z Archívu mesta Bratislavy.
dunajské mlyny. (Na Neyderovej mape z r. 1820 je ich medzi starým židovským cintorínom a topoľom vyznačených dovedna 20, na Wigandovej mape je 18 dunajských mlynov.)
Mlyny sa spomínajú už v roku 1405 aj v roku 1461. Na vedute mesta z roku 1593 je na mieste, kde dunajské rameno pretekalo dnešným Hviezdoslavovým námestím, zobrazený dunajský vodný mlyn na znak toho, že po nábreží sa ťahali mlyny až sem.
Mlynárske remeslo hralo v našom meste odnepamäti významnú úlohu. Už daňový register z roku 1379 svedčí o tom, že mlynárstvo ako priemyselné odvetvie bolo zdrojom príjmov pre značný počet obyvateľov. Figuruje v ňom totiž viacero muelnerov a muelfurerov.
Židovský cintorín dnes. FOTO SME – PAVOL MAJER
Mlyny menili polohu podľa stavu Dunaja
Mlyny sa nachádzali sčasti na brehu Dunaja a menili polohu podľa vodného stavu, sčasti na brehoch Vydrice. Boli však aj suché mlyny, poháňané koňmi, o čom svedčia výrazy Rosmulner, Rosnmulner, Rassnmullner v daňových a účtovných knihách z rokov 1434 a 1458.
Múka zomletá v Prešporku neuspokojovala len domácu spotrebu, bola aj vývozným artiklom, ako o tom hovorí tridsiatková kniha z rokov 1457 a 1458. Závety z 15. storočia dokazujú, že mlynárstvo bolo výnosným zdrojom zárobkov, väčšina mlynárov totiž vlastnila okrem mlynov aj domy a vinohrady. Dorábaním vína a jeho čapovaním si teda nahrádzali dočasný úbytok príjmov, keďže mlynárstvo sa pokladalo za takzvané sezónne remeslo.
Kráľovská mlynskodolinská spoločnosť
Medzi mlynmi boli kedysi aj také, čo okrem mletia obilia valcovali aj súkno, ako to vyplýva z daňového registra z roku 1379. Mimochodom, mlynárske remeslo bolo v našom meste chýrne aj v neskoršom období. Vodné a valcové mlyny v Mlynskej doline založila Prešporská cisárska a kráľovská slobodná mlynskodolinská spoločnosť. Medzi účastinármi bol aj Fridrich List, známy národohospodár, ktorý v Prešporku vo verejnej prednáške obhajoval záujmy spoločnosti. Spoločnosť vznikla 7. decembra 1844 a mala 1600 účastín po 200 zlatých. Jej predsedom bol gróf Ferenc Zichy, tajomníkom Ernó Hauser, pokladníkom Tivadar Edl.
Kým množstvo vody v potôčiku stačilo na poháňanie mlynov, vyvážali svoju produkciu do širokého okolia.
Na Dunaji sa dodnes nachádzajú idylické vodné mlyny; Ludwigov moderne vybavený valcový parný mlyn s výkonom 360 HP, ktorý zamestnáva 90 robotníkov a denne vyprodukuje 600 metrických centov múky (460 centov ražnej múky, 100 centov krupice), patrí medzi najväčšie priemyselné podniky v meste.
Židovský cintorín
Z Mlynárskej ulice vedie vchod do starého židovského cintorína, zvažujúceho sa k Dunaju. Na tomto malebnom cintoríne, kde sa už nepochováva, sa nachádzajú veľmi zaujímavé náhrobné kamene zo 16. storočia.
Židovský cintorín, ktorý sa spomína v stredovekých záznamoch, sa pravdepodobne rozkladal na tom istom mieste.
Nabudúce Messerschmidtova
(Ipeľská) ulica.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvom ulíc a miest ponechávame dobové názvy, aj keď sa niektoré námestia zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním časti Podhradia úplne zanikli.
