I. ČSŠK Bratislava v roku 1934, zľava v dresoch: Dukes, Horváth, Wolf, Lehner, Werheimer, Hrankovič, Moškovič. FOTO – ARCHÍV
Sezóna 1930 – 1931 bola pre bratislavský i celý slovenský stolný tenis významná. Začiatkom roka 1931 sa v športovej tlači objavilo veľavravné konštatovanie: „V tejto sezóne ohromne vzrástol na Slovensku záujem o table-tennis. Skoro v každom väčšom meste utvoril sa nejaký klub.“
Najväčší úspech sa podaril hráčom PTE Bratislava, ktorí sa po predchádzajúcej sezóne opäť prebojovali do finále o majstra Československa. Stalo sa tak po semifinálovej výhre nad majstrom Moravy VŠ Brno 9:5 (na sety 35:20). Komentár k zápasu zdôrazňoval: „Za stavu 5:3 pre Brno už každý myslel na porážku PTE Bratislava. Hráči, súc si vedomí dôležitosti zápasu, dali všetku silu do hry a pred ohromenými fanúšikmi vyhrali šesť zápasov jeden za druhým, a tým aj celý zápas.“
Najlepší slovenský tím sa tak dostal do finále, v ktorom si počínal nadmieru úspešne. Proti majstrovi Čiech a vysokému favoritovi AC Sparta Praha zahrali bratislavskí hráči veľmi zodpovedne a nad Pražanmi zvíťazili. Prvý raz tak slovenské družstvo získalo titul majstra Československa v stolnom tenise. Víťazi nastúpili v zostave Morávek, Salzer, Simboch, Sonnenfeld, Dukes, Ilavský, Paulíková, Dományiová.
V tomto období vzniklo niekoľko nových stolnotenisových klubov, no na druhej strane niektoré z nich pomerne rýchlo zanikli. Okrem organizačných dôvodov napríklad aj pre „premrštené finančné požiadavky majiteľov sál“. Našťastie, nepatrili medzi ne stolnotenisový odbor I. ČSŠK Bratislava, ktorý vznikol v novembri 1931 a spočiatku fungoval pod krídlami tenistov, ani ŠK Slávia Bratislava, založená o dva roky neskôr.
Práve I. ČSŠK Bratislava často skvelým spôsobom organizoval početné „table-tennisové turnaje“ v našom meste. V roku 1932 takto účinkovali za bratislavskými pingpongovými stolmi také hviezdy svetového formátu ako Maďar Szabados, majster sveta v dvojhre z predchádzajúceho roka a zároveň trojnásobný majster sveta v štvorhre s krajanom Barnom, ich krajania Bellak či Kelen, Čech Kolář, majster sveta v družstvách, výborní Juhoslovania Hexner a Maximovič aj Rakúšan Liebster, majster sveta v štvorhre.
Známy bol ďalší Maďar Boros, ktorého si pamätal najmä náš Morávek, keď s ním na MS 1932 v Prahe prehral v boji o semifinále 1:3. Zápasy prebiehali často v obľúbenej zimnej záhrade kaviarne Múzeum a nadšení diváci neváhali zaplatiť vstupné vo výške 10, 8 a 5 korún, študenti 3 koruny. Turnaje sa hrali pred početnou kulisou aj v Redute a hoteli Tatra.
Asociácia poverila ČSŠK aj usporiadaním prestížneho zápasu Čechy – Morava – Slovensko, ktorý sa potom hrával každú sezónu. Poradie najlepších slovenských hráčov v roku 1932 v dvojhre: 1. Morávek, 2. Salzer, 3. Kováč, 4. Hrankovič, 5. Adelsberger, 6. Dukes, ženy: 1. Paulíková, 2. Dományiová, 3. Kordíková, 4. Veselá. V podstate to všetko boli hráči PTE a I. ČSŠK, čiastočne YMCA, ktorá však v tomto období už strácala v Bratislave svoje pingpongové pozície, hoci sa stolný tenis na Karpatskej i v odbočke na Tehelnom poli stále hrával.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
