Podľa vinohradníkov by tohtoročná úroda hrozna mohla byť dobrá. Ale ak bude sucho pretrvávať, alebo by začalo dlhodobejšie pršať, môže sa stať, že bude nižšia ako v minulom roku.
Horúce a suché tohtoročné leto ovplyvní aj kvalitu hrozna a jeho zber. Vinohradníci hovoria, že úrodu hrozna budú v tomto roku zberať najmenej o týždeň skôr ako vlani. Vegetačne boli vraj porasty aj o tri týždne vpredu, lebo už keď hrozno v máji kvitlo, padali 150- -ročné teplotné rekordy. Chladnejšie noci posledných dní vegetáciu spomalili.
Aj tak však Ladislav Tajcnár, predseda Poľnohospodárskeho družstva Vinohrady, hovorí, že odrodu Müller Thurgau, ktorú pred tridsiatimi rokmi oberali okolo 10. až 15. septembra, zberajú v posledných rokoch začiatkom septembra. V tomto roku ju budú zberať už pred koncom augusta.
O veľkosti a kvalite úrody v závislosti od počasia ešte nie je rozhodnuté. Na štyroch bratislavských družstvách – Vinohrady, Rača, Vajnory a Devín ju zatiaľ odhadujú na porovnateľnej úrovni ako v minulom roku.
„Podľa násady hrozna sme očakávali úrodu dokonca o 20 až 30 percent vyššiu. Lenže od mája bolo menej zrážok a na porastoch je to už vidieť,“ povedal predseda družstva Vinohrady. „Strapce na koncových ťažňoch už začínajú vädnúť, listy žltnú v strede a začínajú opadávať,“ hovorí aj Anton Čavojský, podpredseda račianskeho družstva.
Na rozdiel od minulého roka, keď v týždni od 12. do 19. augusta padlo v chotári 209 milimetrov vody na štvorcový meter, v tomto roku viniču chýba asi 150 milimetrov zrážok, čo je objem jednej vane na každý štvorcový meter.
Podľa podpredsedu račianskeho družstva by však teraz už ani dážď veľkosť strapcov neovplyvnil, lenže sucho ovplyvňuje veľkosť bobúľ a znižuje váhu strapcov. Ak by začalo pršať dlhodobo, šupky na bobuliach by popraskali a začali hniť.
Sucho však na druhej strane spôsobuje vysokú cukornatosť hrozna. Emil Koutun, ekonóm Poľnohospodárskeho družstva Devín však hovorí: „To by síce malo znamenať dobrú kvalitu, ale odborníci hovoria, že tam nebudú ostatné kyseliny, ktoré dotvárajú kvalitu hrozna a následne vína.“
V Devíne už dokonca zber odrody Irsai Oliver skončili. Nie však pre poveternostné podmienky. „Museli sme ho obrať predčasne, pretože sa nedalo ustrážiť. Chodili nám naň zlodeji, ktorých nemožno potrestať – nezoberú toľko, aby boli stíhateľní,“ hovorí Koutun. Podľa neho na dnešnú dobu neplatí ani Ficov zákon. Podobne sa sťažovali aj ostatní oslovení. Všetci totiž majú skúsenosti so zlodejmi s igelitkami, kabelami, kaďami či vedrami, ktorí to za deň niekedy „otočia“ päť- aj šesťkrát.
Svojpomocné stráženie nestačí a niekedy je dokonca doslova životu nebezpečné. Koutun hovorí: „Vlani nám prišli zlodeji do vinohradu na dvoch gazíkoch, so psami, so samopalmi. Naši dvaja vartáši sa schovali. Na hektári Silvánu zostalo len nejakých 30 metrákov.“ Mesiac stráženia bude družstvo stáť od 300– do 500-tisíc korún. Hrozno však drahšie predávať nebudú, aj keď tieto náklady nikdy predtým nekalkulovali. Ani prípadná nižšia úroda hrozna nezvýši cenu vína na našom trhu. Hoci je to inde vo svete bežné, Tajcnár hovorí, že u nás by bolo nepredajné.
JANA MARTINKOVÁ
FOTO SME – PAVOL MAJER
