„Hoci územie v okolí Bratislavy navštevujú turisti i bežní návštevníci lesa oveľa viac ako inde na Slovensku, požiarovosť tu nie je dramatická. Ľudia sa tu už dopracovali k určitej disciplinovanosti,“ povedal Eduard Greppel, riaditeľ odbornej správy a ochrany lesného majetku ministerstva pôdohospodárstva.
Marián Ondrejčák, riaditeľ odboru štátnej správy a dozoru v lesnom hospodárstve, dodáva, že je to aj vďaka množstvu turistických chodníkov a táborísk, ktoré sú situované zväčša v blízkosti studničiek alebo potokov, takže nie je problém pri odchode oheň uhasiť. „Okrem toho bratislavský región rozhodne nepatrí k tým, pre ktoré je typické vypaľovanie trávy, čo má na vznik požiarov na Slovensku zásadný vplyv,“ dodáva Greppel.
Napriek tomu je tu riziko požiarov vysoké. „Oblasť Záhoria je jednou z prirodzene najsuchších oblastí Slovenska,“ vysvetľuje Ján Ďurský, generálny riaditeľ lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva.
Pozemkové spoločenstvá a urbárske spoločnosti na Záhorí preto už pred vydaním opatrenia ministerstva, zakazujúceho vstup do lesa, začali samy so zvýšenou ostrahou na svojich majetkoch. „Mementom sú požiare v roku 1992, keď tu vo vojenských lesoch zhorelo takmer 1200 hektárov a v štátnych lesoch v tom istom období koncom augusta okolo 200 hektárov v podobnej poveternostnej situácii, aká je teraz,“ povedal Greppel.
Lesné porasty aj rastlinné spoločenstvá sú na Záhorí presušené aj teraz a situácia sa tu už začala vyvíjať dramaticky – v okolí Šaštína v priebehu týždňa vypukli štyri požiare. JANA MARTINKOVÁ
Pozri Zákaz… na II. strane
Lesy na Záhorí nemajú ideálnu skladbu. „Sú to vlastne umelo založené plantáže,“ hovorí Eduard Greppel. „Záhorie bolo pôvodne lesostepou. Až z podnetu rodiny Pálffyovcov sa v roku 1649 začalo zalesňovať borovicami.“ Prečo práve nimi? „Borovica sa v tom čase javila ako najvýhodnejšia hospodárska drevina s ohľadom na očakávaný efekt. Značná časť stavieb sa vtedy stavala z dreva a borovica je výborným stavebným materiálom, pretože je trvácna. Ostatné dreviny, ktoré sa na území nachádzali, ako breza a jelša, neboli z hospodárskeho hľadiska zďaleka také zaujímavé, a to v podstate pretrváva dodnes.“ (jm)
