SME
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Krasokorčuliar Ondrej Nepela je dodnes jediný zlatý

Sumár krasokorčuliarskych úspechov dodnes jediného slovenského zimného olympijského víťaza je veľmi rozsiahly, ale Ondrej Nepela si ich všetky svojím prístupom a umením naozaj zaslúžil. Od svojej prvej veľkej medaily, ktorá mala bronzový lesk a získal ...


Jedna z posledných fotografií Ondreja Nepelu. V roku 1988 so svojou zverenkyňou Claudiou Leistnerovou. FOTO – ARCHÍV


Slovenský športovec storočia Ondrej Nepela na majstrovstvách sveta v roku 1966 vo švajčiarskom Davose, kde skončil ôsmy. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL

Sumár krasokorčuliarskych úspechov dodnes jediného slovenského zimného olympijského víťaza je veľmi rozsiahly, ale Ondrej Nepela si ich všetky svojím prístupom a umením naozaj zaslúžil. Od svojej prvej veľkej medaily, ktorá mala bronzový lesk a získal ju ako 15-ročný chlapec na majstrovstvách Európy v roku 1966 v rodnej Bratislave, až po tú poslednú, zlatú na majstrovstvách sveta 1973 opäť v Bratislave. V meste na Dunaji Ondrej začínal i končil.

Skromný a obľúbený

V roku 1966, keď mal už za sebou aj štart na zimnej olympiáde v roku 1964 v Innsbrucku (skončil na 22. mieste) i na ME a MS 1965, hovorili smelé prognózy o jeho štvrtom či piatom mieste v domácom prostredí. Bola z toho napokon bronzová medaila a odvtedy sa s medailami zo „sveta alebo Európy“ vracal domov každú sezónu. Ondrej sa stal skutočnou stálicou ľadových plôch a absolútne spoľahlivým, pritom skromným a obľúbeným krasokorčuliarom.

Jeho trénerka Hilda Múdra po prvom medailovom európskom triumfe vtedy v Bratislave poznamenala: „Medaila prišla nečakane skoro, nesmieme ale zaspať na vavrínoch.“ História potvrdila, že skutočne na nich nezaspali.

Napriek pádu najlepší

Svoj životný úspech vybojoval bratislavský krasokorčuliar na zimnej olympiáde 1972 v japonskom Sappore. Na svojej tretej olympiáde (na predchádzajúcej v roku 1968 v Grenobli skončil ôsmy) bol Nepela vynikajúci už v povinných cvikoch, rozhodcovia vyťahovali vysoké známky, a tak mal pred voľnými jazdami na svojich súperov značný bodový náskok. Napriek pádu pri voľnej jazde vyznel jeho prejav perfektne a o novom olympijskom víťazovi nebolo pochýb.

Po obrovskom úspechu bol Ondrej Nepela vďačný predovšetkým svojej trénerke: „Vytrvalosťou, dôslednosťou, sústredenosťou, presnosťou a veľkou zodpovednosťou vo svojej práci nepriamo tieto vlastnosti úspešne vštepovala aj mne. Po celé tie roky, čo ma viedla, vždy vedela, čo chce. Ak som dnes taký, aký som, pretekár, ale aj človek, má na tom obrovský podiel aj teta Múdra.“

Zlatá bratislavská rozlúčka

V tom istom roku Ondrej potvrdil svoju dominanciu na svetovom ľade obhájením titulu majstra sveta. Nešlo o zázrak, ale o skutočnosť podloženú nesmiernou drinou, pracovitosťou na tisíckach hodín tréningu, a v tom momente už aj zúročenými skúsenosťami. Po zisku olympijského zlata chcel s amatérskym ľadom skončiť, nechal sa však nakoniec prehovoriť, veď nasledujúci svetový šampionát mal byť v Bratislave. Zlatý scenár aj v tomto prípade Ondrej naplnil do bodky, rozlúčka pred vďačným domácim publikom bola veľkolepá.

Ešte v tom istom roku 1973 podpísal výnimočný krasokorčuliar zmluvu s najväčšou ľadovou revue Holiday on Ice. Darilo sa mu aj v profesionálnom svete krasokorčuľovania a v revue pôsobil ako sólista do roku 1986. Potom sa stal preňho prvoradým trénerský chlebík v Nemecku. Bol úspešný, veď jeho zverenkyňa Claudia Leistnerová to dotiahla až na majsterku Európy.

V roku 1993 sa uskutočnil v Bratislave prvý ročník Memoriálu Ondreja Nepelu a o štyri roky neskôr pomenovali bratislavský „zimák“ jeho menom. Vynikajúce úspechy Ondreja Nepelu ho zaslúžene vyniesli v roku 2000 na piedestál ankety o najlepšieho športovca Slovenska 20. storočia.

IGOR MACHAJDÍK

ONDREJ NEPELA sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave, zomrel 2. februára 1989 vo Frankfurte n. M., športovo vyrastal v Slovane, od roku 1976 trénoval v Nemecku, olympijský víťaz na ZOH v Sappore (1972), trojnásobný majster sveta (1971, 1972, 1973), päťnásobný majster Európy (1969 až 1973), akademický majster sveta (1970), strieborný na MS (1969 a 1970), bronzový na ME (1966, 1967 a 1968), osemnásobný majster Československa.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  2. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  8. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 204
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 357
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 151
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 954
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 752
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 151
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 702
  8. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 1 260
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  2. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  3. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  4. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  5. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  6. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  7. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  8. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 465
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 432
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 895
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 926
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 670
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 549
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 193
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 112
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu