Ani extrémne horúce počasie neodrádza zahraničných turistov od prehliadky pamätihodností hlavného mesta. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Ako znášali turisti prvú polovicu tohto tropického týždňa v bratislavských uliciach?
„Sprevádzala som Britov, Grékov, Japoncov a medzinárodnú delegáciu národného bezpečnostného úradu. Niektoré prehliadky boli rovno cez obed, takže to bolo dosť vyčerpávajúce. Prehliadka trvá dve hodiny. Robíme často prestávky, sadneme si na nejaké pitie a kde sa dá, stojíme v tieni. Príjemne je teraz na Hrade, kde to osviežujúco prefukuje. Pokiaľ máme klimatizovaný autobus, prehliadku absolvujeme spoza jeho okien. Turistom sa Bratislava páči, túžia z nej vidieť čo najviac, takže majú dobrú motiváciu horúčavy zniesť. Je ale pravda, že v horúčavách, aj keď majú objednanú dvojhodinovú prehliadku, po hodine už väčšinou chcú sedieť v podniku a oddychovať. Na Hlavnom námestí zväčša mávame prestávku a potom pokračujeme.“
Ako znášate teplo vy?
„Ja robím cez rok tak dve-tri prehliadky denne, ale teraz zvládnem ledva jednu.“
Možno Gréci sú na teplo zvyknutí, ale čo napríklad takí Fíni?
„Bola som prekvapená, ale Fíni mi tvrdia, že oni majú také letá ako my tu. Horúce a kúpu sa. Takže veľmi prekvapení nie sú.“
Stalo sa vám, že niekomu prišlo zle?
„To nie. Len tí starší nevládzu.“
Aký je asi vekový priemer turistov, ktorí navštevujú Bratislavu?
„Ťažko povedať. Loďami cestujú zväčša starší ľudia, ale chodia sem aj mladí. Budúci týždeň budem sprevádzať cez obed študentov Studia Academia Slovaca a to sú zväčša mladí ľudia. Fíni, to sú zväčša manželské páry v strednom veku. Američania začínajú cestovať, keď sú v penzii. Američania však stornovali tento rok veľa zájazdov. Boja sa cestovať. Pribudli Nemci, Francúzi, Taliani a turisti zo severských štátov.“
Aké vlastnosti musí mať človek, ak chce byť sprievodcom?
„V prvom rade musí byť komunikatívny a nekonfliktný, tiež musí mať dar reči – veľa rozprávať. Musíte odpovedať na všetky otázky a usmievať sa na každého z tej štyridsaťčlennej skupiny.“
Prečo ste si vybrali túto prácu?
„Som posadnutá históriou Bratislavy. Vyrástla som na súťaži Poznaj svoje mesto. Tiež sa dozviem všeličo o natureli iných národností. Napríklad Fíni mi vysvetlili, že sauna, to nie je len vypotiť sa – majú okolo toho celú filozofiu. Rovnako som zistila, že s Japoncami sa neoplatí žartovať. Keď poviete niečo vtipné, považujú to za urážlivé. Židovskú skupinu musím aj v horúčave sprevádzať v dlhých rukávoch a zapnutá až ku krku.“
Obracajú sa na vás niekedy s nejakými sťažnosťami?
„Veľa turistov si pochvaľuje, že je tu čisto. Páči sa im nočný život a najmä, že tu sú v centre aj Bratislavčania a nie je to len turistické geto, ako napríklad centrum Prahy. Sťažujú sa len na to, že ak v centre chcú použiť toaletu, v reštauráciách je upozornenie, že ak nepatria k hosťom, treba zaplatiť. Oni však často nemajú zamenené peniaze. V reštaurácii im povedia, že nevadí, môžu dať päť eur. Väčšina turistov, bohužiaľ, cez Bratislavu len prechádza. Sme transportným mestom medzi Budapešťou a Viedňou. Turisti sú tu väčšinou len na jedno poobedie. Maximálne na jeden deň, ale neprespia tu.“
Prečo?
„Myslím, že je tu ešte stále málo dobrých hotelov a Bratislava nie je dostatočne propagovaná v zahraničí.“
