Na snímke pohľad na zadný trakt Kostolíka sv. Mikuláša, ktorý dala v roku 1661 postaviť grófka Mária Františka Pálffyová na mieste pôvodného, zbúraného v roku 1531.
mnej povinnosti ubytovávať vojsko.
Na mieste Reduty stála sýpka
Na Mostovej ulici sa nachádzal od roku 1582 približne do roku 1754 bitúnok, potom ho preložili do Grösslingu. Na mieste Reduty stála sýpka, ktorú na rozkaz cisárovnej Márie Terézie postavil nákladom 60 000 guldenov dvorný staviteľ František Hildebrand. Keď stavba už neplnila funkciu obilnej sýpky, používal ju ženijný prápor ako skladisko. V roku 1901 mesto odkúpilo sýpku, dalo ju zbúrať a na jej mieste postaviť mestskú Redutu.
Pahorok zo zeminy všetkých žúp
Za sýpkou na brehu Dunaja sa na takzvanom Korunovačnom námestí nachádzal korunovačný pahorok. Na ňom novozvolení uhorskí králi tasili meč na všetky štyri strany sveta. Korunovačný pahorok postavili na tomto mieste v roku 1775 nákladom 39 999 guldenov. Bol navŕšený zo zeminy, ktorú do Prešporka doviezli zo všetkých žúp starého Uhorska. Pahorok obkolesoval žulový múr, ktorý mal tri vchody: od mesta, z východnej a západnej strany. Historický pahorok zbúrali pod zámienkou regulácie v roku 1870 a stĺpy z neho použili na oplotenie Fülöpovej záhrady na Palisádach, kde stoja dodnes.
V roku 1897 postavili na tomto mieste majstrovské dielo Jána Fadrusza, jazdeckú sochu Márie Terézie, ktorú po prevrate zbúrali. Pomník z kararského mramoru stál mesto 150 000 guldenov.
Najväčší park v starom Prešporku
Západne od Rybárskej brány sa nachádzalo predmestie Neustift an der Allee. Nemalo nijaký osobitný význam, lebo pôda tu bola močaristá a dunajské rameno zarastené hustým tŕstím a šachorinou. V stredoveku tu stáli iba stajne, sýpky a hospodárske budovy, až neskoršie sa z tejto časti vyvinulo trhovisko, kde sa predával tovar privezený do mesta po Dunaji. Keď postavili divadlo, zbúrali hradby a zasypali mestskú priekopu, vznikla na tomto mieste koncom 18. storočia Promenáda (Hviezdoslavovo námestie), najväčší park v starom Prešporku.
Osada bez daní s trhovým právom
Severozápadne od Vydrickej brány na východnom svahu Hradného vrchu sa rozkladala okolo mikulášskeho kostola malá osada sv. Mikuláša. Spomína sa v latinských listinách už v prvej polovici 14. storočia ako predmestie Prešporka. V roku 1439 dal hradný kapitán Rozgonyi na osadu strieľať, krátko nato jej však kráľ Žigmund udelil vzácne výsady. Jednou z výsad bolo oslobodenie od daní na desať rokov, preto si osadu obyvatelia znova mohli vybudovať. Kostol, podľa ktorého bola osada pomenovaná, zbúrali v roku 1531, keď Turci prenikli na západ. V roku 1661 dala grófka Mária Františka Pálffyová postaviť na jeho mieste Kostolík sv. Mikuláša, ktorý stojí dodnes. Kráľ Karol III. v roku 1713 udelil osade trhové právo a napokon v roku 1850 bola pričlenená k mestu.
Zámožný Zuckermantel
Predmestie Zuckermantel sa rozkladalo na východ od Vydrickej brány pod Hradným vrchom. Kráľ Žigmund obnovil v roku 1423 privilégiá starej osady. Obec mala vlastné obecné zastupiteľstvo a bola od Prešporka nezávislá. Na Zuckermantli sa rozvinul čulý obchod s tovarom dopravovaným po Dunaji. Väčšinu obyvateľstva tvorili zámožní rybári a lodníci. Zuckermantel mal vlastnú mestskú gardu, kostol, školu a tri pivovary. V roku 1785 mal 87 domov a 264 obyvateľov. V roku 1850 ho spolu s Podhradím pričlenili k mestu.
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
Nabudúce Tivar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
