Bohumil Golian pózuje s oboma olympijskými medailami - striebornou a bronzovou.
Volejbal v Československej republike s Bohumilom Golianom v základnej zostave žal úspechy už v polovici päťdesiatych rokov. Hra však mala svoju olympijskú premiéru až v roku 1964. Ako chlapec v Moštenici na reprezentačný dres ešte nepomýšľal, vzdialený mu bol aj ako hráčovi Ružomberka, neprospela mu „vojna“ v Znojme. No v Slávii Bratislava sa tento smečiar a potom aj nahrávač rýchlo presadil až do reprezentácie. Bratislavskí volejbaloví priaznivci ho sledovali na ihriskách na Šmeralovej ulici, Palisádach, Kalinčiakovej, na Tehelnom poli, neskôr i v halách.
Najúspešnejší slovenský volejbalista histórie Bohumil Golian v roku 1963.
Pamätným zostal najmä rok 1959, keď jeho Slávia skončila v lige druhá iba horším pomerom setov. „Bratislava,“ hovorí Golian, „kde som vyštudoval, sa stala mojím mestom. Tu som sa oženil a odtiaľto som štartoval na všetky svetové podujatia.“
Na olympiádu v roku 1964 v Tokiu odchádzal hráč už so zbierkou medailí spod svetových sietí. Naši boli v Tokiu úspešní a víťazstvá nad Maďarskom, Bulharskom, Japonskom, USA, Brazíliou, Rumunskom, Holandskom i Južnou Kóreou skalila iba tesná prehra so ZSSR po dvaapolhodinovej bitke. Napokon sa našim podarilo skvelé striebro.
O štyri roky v Mexiku sa náš najúspešnejší volejbalista predstavil aj v úlohe vlajkonosiča československej výpravy. Na palubovke sa ako kapitán reprezentácie od roku 1965 už 37-ročný Bohuš podstatným spôsobom zaslúžil o bronzové olympijské medaily. „Infarktovým“ bol predovšetkým duel s Japonskom, do ktorého nastúpil Golian až za nepriaznivého stavu 0:2 na sety, no práve kapitán dokázal vyburcovať ostatných spoluhráčov k otočeniu zápasu na 3:2.
Na olympijské vystúpenia spomína Golian rád: „Na Tokio i na Mexiko. Atmosféra olympijských súťaží sa nedá porovnať so žiadnym iným podujatím. Je fantastická a zanecháva v športovcovi nezabudnuteľné spomienky z veľkolepej organizácie, sprievodných podujatí, života v olympijskej dedine, získavania priateľstiev, ale hlavne zo zisku akejkoľvek medaily. Ale predsa len škoda, že tá naša tokijská nebola zlatá. Chýbal kúsok šťastia.“
Dvadsaťpäť rokov pod sieťou, z toho trinásť v reprezentačnom drese stačilo a dva roky v Taliansku si pridal ako hrajúci tréner. Po príchode domov vychovával nové volejbalové generácie, pôsobil aj na poste podpredsedu na ústredí československej telovýchovy i vo funkcii riaditeľa vydavateľstva Šport, aby si v roku 1990 zreprízoval Apeninský polostrov.
„Po olympiáde v Mexiku som ako hrajúci tréner viedol školenia trénerov po celom Taliansku, pretože volejbalových odborníkov nemali. A pozrite, kde sú dnes,“ dodáva čestný člen Slovenského olympijského výboru a stále aktívny člen výboru Slovenskej olympijskej akadémie.
FOTO - ARCHÍV
BOHUMIL GOLIAN - narodený 25. 3. 1931 v Moštenici, získal striebro na OH 1964 v Tokiu, bronz na OH 1968 v Mexiku, zlato na MS 1956 v Paríži a MS 1966 v Prahe, striebro na MS 1960 v Rio de Janeiro a MS 1962 v Moskve, na ME 1958 v Prahe bol zlatý, na ME 1967 v Istanbule strieborný. Hral za Moštenicu, Ružomberok, Sláviu Bratislava, 350-násobný reprezentant Československa
Autor: IGOR MACHAJDÍK
