el ako kedysi. Pred šiestimi rokmi sme mali jedno nešťastné pristátie a odvtedy moje zničené lietadlo stále márne čaká v izbe na opravu.“
Čo sa týka opery, všetko sa vraj vždy začína nadšením. „Občas mám iné názory ako režisér alebo dirigent, pretože sa stáva, že režiséri nemajú radi hudbu,“ tvrdí.
V opere vníma to, že hudbu do úzadia vytláčajú akcia alebo efekty. „Špecialistom na to je Jozef Bednárik, známy inovátor. Ale ten nikdy nejde proti hudbe!“ povedal o režisérovi Kundlák. „Televízia nám pokazila diváka! Režiséri sa teraz držia toho, že opera musí chytiť a nepustiť!“
Ako sólista opery precestoval celý svet. Najviac ho očarili predstavenia v talianskych divadlách, kde je opera doma. Počas trojmesačného angažmánu v milánskej La Scale sa naučil, že je dôležité, aby bol interpret presvedčivý a nie technicky dokonalý, pretože v publiku nesedia odborníci. „Taliančinu som vedel za tri mesiace, a keď som doma začal plynulo rozprávať do telefónu po taliansky, rodina bola prekvapená,“ odpovedal na otázku moderátorky, ako rýchlo sa učí jazyky, ktoré pri svojej práci tak potrebuje. Podľa neho je dôležité spievať operu v pôvodnom jazyku, pretože ju autori napísali v rytme pôvodnej reči. „Keď sa chcem zasmiať, prečítam si taliansku operu v nemčine.“
Jozef Kunldák sa čoraz viac venuje hudobnej teórii. V nasledujúcej sezóne bude robiť asistenta dirigentovi.
Na debate prítomným zaspieval svoju obľúbenú pieseň Keby som bol vtáčkom. „Vo voľnom priestranstve spievam málo, je to veľmi inšpirujúce,“ priznal. Naposledy to vraj bolo cez víkend, keď si s bratom varili guláš, vzali husle a harmoniku a zaspievali si.
DOROTA KRÁKOVÁ
