Salinas maľuje obrazy bez názvov, bez slov. Nie však bez myšlienok.
Manuel Salinas, jeden z najuznávanejších predstaviteľov španielskeho moderného umenia, sa v stredu zúčastnil na otvorení výstavy svojich diel v múzeu Danubiana v Čunove. FOTO PRE SME – TIBOR SOMOGYI
„Všetko je možné,“ stručne odpovedal španielsky maliar Manuel Salinas (1940) na otázku, prečo prešiel od figurálnej tvorby k abstraktnej. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov španielskej moderny bol na tlačovke pred otvorením svojej výstavy v múzeu Danubiana v Čunove veľmi strohý.
„Striktne abstraktný maliar“, ako sám seba Salinas označuje, nerád o sebe a svojich dielach rozpráva. Rád pracuje osamote a mysticizmus jeho abstrakcie nepochybne pramení z tohto vonkajšieho i vnútorného ticha. Salinasove veľkorozmerné plátna sa vyznačujú usporiadanou, architektonickou kompozíciou a výraznou farebnosťou červených, žltých, modrých i čiernych odtieňov.
Už dvadsaťdva rokov, odkedy sa umelec začal venovať abstraktnej tvorbe, maľuje plátna, ktorých veľkosť si stanovil definitívne a konštatne, pretože práve plocha 2x2 metre mu dokonale vyhovuje.
A všetky obrazy sú bez názvu. Ak však má názov evokovať odkaz, ktorý sa umelec svojím dielom snaží vyjadriť, nie sú plátna bez názvu zároveň aj bez myšlienky?
„Na túto tému som s priateľmi maliarmi neraz diskutoval. Keby som však obraz nazval, musel by v ňom každý človek tento názov dešifrovať, hľadať a niečo konkrétne v ňom nájsť. To už je akoby súčasť literatúry, a to nie je moja parketa,“ rozrozprával sa pre SME Manuel Salinas. „Môj priateľ mi povedal, že ničomu na mojich obrazoch nerozumel, kým sa neuvoľnil. Chápete?“
Salinas, ktorý si váži španielskych maliarov El Greca a Picassa, sa priznáva, že ich tvorba ho inšpirovala a inšpiruje. Práve El Grecovu víziu nedosiahnuteľných svetov zobrazovanú predĺženými tvarmi a farby plné svetla a temna i Picassovu odvahu experimentovať s formou dešifrujeme na Salinasových dielach.
Svetlo je dôležitým prvkom jeho obrazov. Aj preto sa Španiel potešil výnimočným svetelným podmienkam, v akých sú jeho obrazy v Danubiane vystavené. „Táto galéria poskytuje svetlo, ktoré dáva vyniknúť farebnosti diel, ja sám som tu objavil ich nové, predtým nepovšimnuté aspekty,“ povedal kurátor výstavy Francisco del Río.
Návštevníkov galérie však rovnako ako veľké plátna, ktoré pôsobia sugestívnou príťažlivosťou, zaujímali aj menšie diela, maľované na papieri. Dobre sa vnímal vzájomný dialóg medzi „veľkým“ a „malým“, komornejším a experimentálnejším Salinasovým maliarstvom.
Nie každé abstrakné dielo má v sebe skrytú silu a príťažlivosť. Mnohé unavujú svojou krikľavosťou a formálnou bezobsažnosťou. Salinasove diela majú osobitú atmosféru, ktorá zanecháva vo vnímateľovi pocit ľahkosti a radosti z tvorby.
MILADA ČECHOVÁ
