Profesor Varsík mi napísal otvorený list a ja považujem za správne verejne reagovať. Nepochybne má v mnohých veciach pravdu. Dá sa polemizovať s jeho vyjadrením napríklad o „združovaní toho najbohatšieho odborného potenciálu“, pretože ten vari združuje lekárska fakulta, a nie priestory najstaršej bratislavskej nemocnice. Navyše, slovenská lekárska elita je výraznou mierou etablovaná aj mimo bratislavskej fakulty, čo nijako neznižuje význam tej najstaršej.
Ako to teda je s lekárskymi fakultami a zdravotníctvom? V prvom rade treba povedať, že fakulty slúžia na výchovu budúcich lekárov a sestier, k čomu na rozdiel od väčšiny vysokých škôl potrebujú aj praktickú výukovú bázu. Túto im poskytujú nemocnice, ktoré však svoju prevádzku financujú výhradne z verejného zdravotného poistenia. Uvediem príklad, i keď je trochu pritiahnutý za vlasy. Predstavme si situáciu, že vysoká škola dopravná potrebuje železnice na to, aby mohla realizovať praktickú výuku. To je v poriadku, navyše ak škola dá na túto výuku napríklad „svojich“ prednostov staníc. Komplikácie nastanú, ak škola bude žiadať od železníc, aby nakúpili nové vagóny, postavili nové staničné budovy atď. Škola argumentuje, že jej príspevok je vo financovaní práce prednostov staníc, ktorí, mimochodom, pracujú iba 10 mesiacov do roka. Výsledkom je, že takáto „fakultná“ stanica musí byt vybavená lepšie personálne, teda väčším počtom „bežných“ železničiarov, avšak už za železničiarske peniaze. Navyše, ak je prednosta stanice zamestnancom školy, aký právny dosah má na neho za jeho činnosť železničná spoločnosť? Prakticky žiadny, keď mu šéfuje dekan školy, a nie riaditeľ železníc.
Samozrejme, že nič také sa na železniciach nedeje, zato v zdravotníctve áno. V Bratislave máme denne 1200 až 1500 postelí prázdnych, personálne zabezpečených, bez pacientov. Takisto je Bratislava legendárna oddeleniami, na ktorých počet lekárov bežne prevyšuje počet pacientov. Dá sa pomerne presne vypočítať, že tieto prázdne lôžka stoja celé Slovensko 3 miliardy korún, ktoré, žiaľ, neslúžia pacientom, naopak, chýbajú potom v menších nemocniciach, kde by mohli poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Nemocnica na Rázsochách mala byť gigantická socialistická stavba, určená na prípadné prežitie imperialistickej vojny, ktorú mal voči nám viesť Západ. Investovali sme do nej vyše miliardy, stavba naozaj stojí vyše 15 rokov a na jej dostavanie by bolo potrebných vyše 10 miliárd korún. Pritom stavbu modernej nemocnice je dnes možné zabezpečiť na kľúč a postaviť za jeden-dva roky v cenách štyri- až päťkrát nižších. Ale stavať nové, keď máme prázdne postele? Lekárska fakulta má dnes vytvorené vhodné podmienky na výuku svojich študentov v každej bratislavskej nemocnici. Nemocnice v Petržalke a Ružinove sú nové a kvalitné, dokážeme v nich vytvoriť vhodné podmienky pre výukovú bázu lekárskej fakulty.
Vláda sa rozhodla zastaviť stavbu nemocnice v Lamači. Z jej predaja a predaja takzvaných satelitov, ktoré sú v článku spomínané, bude generálne rekonštruovaný hlavný ústav na Mickiewiczovej ulici, kde vznikne komplex 400 až 450 vrcholných klinických pracovísk v perfektnej výbave. Je známe, že som inicioval stretnutie vedenia fakulty s premiérom a ministrami financií a školstva, aby sme našli riešenie, napríklad vo vzniku výukového fondu, z ktorého by všetky fakulty, zaoberajúce sa výchovou lekárov a sestier, prispievali nemocniciam na krytie vyšších nákladov.
Profesor Varsík komentuje počínanie mojich predchodcov a dochádza k jasnému záveru, ako viac-menej všetci škodili fakultnej nemocnici. A keďže odo mňa, ako odchovanca FN toto nečakal, musel verejne prejaviť svoj názor o mojich likvidačných tendenciách. Myslím, že by bolo vhodné, aby profesor Varsík v prvom rade písal svoje názory a nedal sa miasť rôznymi dezinformáciami. Taktiež by neškodilo, keby si aj lekárske fakulty uvedomili, že patria pod rezort školstva, a nie zdravotníctva, a teda tým smerom by mali orientovať svoje aktivity. Inak, tak ako vždy doteraz, plačú nad nesprávnym hrobom a možno tým viac škodia svojej nemocnici, ako jej údajne škodili všetci moji predchodcovia dokopy.
Rudolf Zajac,
minister zdravotníctva
