Lamačská kaplnka zasvätená sv. Rozálii pripomína pútnikovi, že boli časy, keď mor vzal mestu 12 000 obyvateľov. FOTO SME – PAVOL MAJER
PRECHÁDZKA STARÝM PREŠPORKOMŠpitálske predmestie (Spital- -Neusiedel) dostalo meno podľa špitála sv. Ladislava, ktorý stál do roku 1529 na mieste dnešnej mestskej nemocnice, a rozkladalo sa v okolí Špitálskej ulice. Nemocnica alžbetínok pochádza takisto zo stredoveku. Aj Špitálsku ulicu vo vonkajšom opevnení uzatvárala brána. Územie medzi Schöndorfskou a Špitálskou ulicou nebolo vtedy ešte obývané.
Dunajské predmestie (Donau- -Neusiedel) ležalo východne od Laurinskej brány a rozkladalo sa pozdĺž dnešnej Dunajskej ulice. V starých mestských daňových súpisoch sa spomína už v roku 1379. Nespočetné archeologické vykopávky svedčia o pradávnom osídlení tohto miesta. Pochádzajú väčšinou z rímskeho a barbarského obdobia a sú uložené v mestskom múzeu. Pôvodne tu boli iba majere a zopár roztrúsených domčekov.
V priebehu stáročí sa však osídlenie značne rozvinulo a už v 15. a 16. storočí tu vyrástlo množstvo domov a pestovaných záhrad. Na úseku medzi Reichardovou (Rajskou) a Lazaretskou stála Dunajská brána vonkajšieho opevnenia a neďaleko brány sa nachádzali mestské vápenky.
Mária Terézia prispela na lazaret
Najdôležitejšou dopravnou tepnou niekdajšieho predmestia je dnes Dunajská ulica, pomenovaná podľa Dunaja, ktorý kedysi pretekal v tesnej blízkosti predmestia. Dolná časť ulice sa až do roku 1879 volala Lazaretská. Najstaršiou budovou ulice je mestský lazaret, ktorý v 17. storočí založili občania a v rokoch 1735 až 1788 ho podstatne rozšírili. Na prestavbu prispela Mária Terézia sumou 15 000 guldenov. Tento šľachetný čin cisárovnej je zvečnený na mramorovej tabuli nad vchodom do budovy.
V blízkosti lazaretu sa rozkladal starý Jozefský cintorín.
Moru podľahlo dvanásťtisíc ľudí
Grössling sa rozprestieral južne od Rybárskej brány pozdĺž Dunaja a Mlynského ramena. Staré predmestie tvorili roztrúsené domy, veľké záhrady, majere, polia a lúky. Tu sa nachádzali aj veľké ovocné sady prešporských mešťanov, ktoré sa spomínajú už v 14. storočí. V roku 1676 zúril mor, ktorý si v samotnom meste vyžiadal vyše 12 000 obetí. Vtedy sa mnohí mešťania zo strachu pred morovým špitálom odsťahovali do drevených, slamou pokrytých búd. Búdy si v sadoch vlastnoručne postavili, a mnohí tam aj zomreli.
Obete moru bez rozdielu náboženstva pochovávali na Laurinskom cintoríne, keď sa preplnil, na cintoríne za meštianskym špitálom a na novom cintoríne, ktorý bol určený pre evanjelikov. Obete moru zaplnili aj Lazaretský a Valónsky cintorín.
Hrobári pili a okrádali mŕtvych
Čierna smrť naplnila mesto najmä v auguste, septembri a októbri plačom a nárekom. Na cintorínoch sa po celý deň, často aj v noci, kopali hroby. Hrobári hľadali posilu a odvahu pre svoju prácu vo víne. Odhodili všetok súcit a oberali mŕtvych o šatstvo aj imanie, mnohých pochovávali iba v košeli. Na začiatku epidémie vyvážali mŕtvoly bez truhiel na káre z mesta a jednoducho ich hádzali do spoločného hrobu.
Aby odvrátili Boží hnev, richtár, magistrát a prísažní vypísali zbierku na stavbu kaplnky zmierenia. Stojí na osamotenom, zďaleka viditeľnom vŕšku neďaleko Lamača a je zasvätená sv. Rozálii. Pripomína pútnikovi, že boli časy, keď mor vzal mestu 12 000 obyvateľov. Prosbopis má dátum 4. decembra 1680 a je smutnou spomienkou na pohromu.
Grössling je ryba kresling
Grössling vďačí za svoje meno rybe kresling, ktorú v hojnom množstve lovili v blízkom dunajskom ramene. Pred mnohými desaťročiami sa Grösslingovou ulicou volala iba Roykova (Tobrucká) ulica. Časť od Korunovačného námestia po Kúpeľnú ulicu sa nazývala Veľká kúpeľná, neskôr Medená ulica. Pokračovanie ulice až po dnešnú Štúrovu sa volalo Poľovnícky rad, kým dnešná Grösslingová sa volala Dunajská ulica. Až v roku 1879 pomenovali celú ulicu Grösslingovou. Po výstavbe kláštora Notre Dame preložili bitúnok z Mostovej ulice do tejto mestskej časti.
(Nabudúce
Korunovačné námestie)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT
