Bežiaci panáčik Rastislava Sedlačíka z cyklu Enter – Exit (labyrint).
ej generácii slovenských výtvarníkov.
Ani jeden z nich v sebe nezaprel citlivé vnímanie reality a cez prizmu informačných schém ponúkajú pozorovateľovi harmonický celok.
Sedlačíkove objekty z cyklu na tému Enter – Exit (labyrint) sú gigantickým trojrozmerom všeobecne známej plochej vizuálnej informácie „únikový východ“, ktorá tu v koexistencii so Sedlákovými obrazmi nadobúda nový význam. Bežiaci panáčik už nie je pomocou v núdzi, neexistuje v súčinnosti s prikázaným smerom – šípky, ukazujúce smer, zmizli. Je odkázaný na „východisko“, ktoré ponúkajú nezreteľné čierno-biele vizuály, veľkoplošné zväčšeniny pôvodne malých ofsetových obrázkov. Ich názvy (napríklad Zvoľte želaný jazyk a pokračujte krokom dva) z nich vytvárajú návod, akýchsi zarámovaných mienkotvorcov, médiá.
ZUZANA KAČÁNOVÁ
