Karol Divín pri povinných cvikoch.
V roku 1954 získal svoju prvú veľkú medailu, stal sa majstrom republiky a odvtedy ich získaval stále. V tom istom roku už aj na medzinárodnom ľade, bronzovú na ME. Ani na svoju prvú zimnú olympiádu 1956 v Cortine d‘Ampezzo necestoval Divín bez šancí na medailu. Nebol však zdravotne fit, mal bolesti chrbta. Upútal však precíznymi povinnými cvikmi, elegantným sklzom pri voľnej jazde, možno menším temperamentom a piate miesto bolo v silnej konkurencii úspechom. V tom istom roku sa stal v Zakopanom akademickým majstrom sveta.
V roku 1958 potešil Divín všetkých priaznivcov ziskom titulu majstra Európy na bratislavskom zimnom štadióne, pričom o rok svoj titul obhájil. Blížili sa ZOH 1960. „Nikdy v živote som nevidel horšie miesto na usporiadanie olympiády, ako je Squaw Valley,“ vyjadril sa po voľbe miesta hier predseda MOV Avery Brundage, ale poriadne sa vtedy pomýlil. Na vydarenej olympiáde nás potešil aj Karol Divín.
Medaila vyzerala byť reálna, no po sústredení vo Vysokých Tatrách bola skôr túžbou. Divín sa totiž nepríjemne zranil. Na olympijskom ľade to v povinných cvikoch ešte šlo výborne, priebežné prvé miesto nebolo veľkým prekvapením. Voľnú jazdu však nemohol pre veľké bolesti natrhnutého svalu na nohe vôbec trénovať a na trojitý skok ani pomyslieť. Slušný náskok mu po povinných cvikoch dával isté šance na medailu, no súperi boli mimoriadne ťažkí. Muky sa oplatilo prekonať, Karolovi Divínovi zavesili v Squaw Valley (v Údolí žien) na krk striebornú olympijskú medailu. Prvý bratislavský zimný olympijský medailista sa stal najúspešnejším členom československej výpravy.
Po absolvovaní svojej striebornej jazdy povedal: „Pre krasokorčuliara, ktorý nemal možnosť v takom riedkom vzduchu trénovať, je päťminútová jazda vo výške takmer dvetisíc metrov nad morom veľmi namáhavá. Pre víťazného Davida Jenkinsa to nebol problém, trénoval stále v Colorado Springs, kde je približne tá istá nadmorská výška. Je to vynikajúci krasokorčuliar a nemohol som si robiť nádeje, že ho porazím.“
Karol Divín sa na olympijskom ľade objavil ešte raz a to na ZOH 1964 v Innsbrucku a rozlúčil sa výborným štvrtým miestom. Odovzdával štafetu vtedy ešte malému Ondrejovi Nepelovi. IGOR MACHAJDÍK
KAROL DIVÍN – narodený 22. 2. 1936 v Budapešti, člen Slovana Bratislava, trojnásobný účastník ZOH; na ZOH 1956 – 5. miesto, ZOH 1960 – 2. miesto, ZOH 1964 – 4. miesto, majster Európy 1958 a 1959, držiteľ strieborných medailí z MS 1962, ME 1957 a 1962, bronzových z MS 1964, ME 1954, 1955, 1956 a 1964, jedenásťnásobný majster Československa, po skončení aktívnej činnosti úspešný tréner doma a v Kanade.
