Mestské hradby sa dnes tiahnu od Židovskej ulice, kde bývalo geto, až po Kapucínsku.
Na sever od Vydrickej brány sa ťahali mestské hradby pozdĺž dnešnej Židovskej ulice, ktorá sa v polovici 18. storočia volala aj Nová ulica, až po Kapucínsku ulicu. Na tomto mieste malo mesto kameňolomy. Jeden bol v mestskej priekope v bezprostrednej blízkosti Dómu, druhý medzi Vtáčou baštou a Kostolom sv. Mikuláša. Koncom 18. storočia, keď zbúrali staré mestské hradby, vznikla na tomto mieste Židovská ulica vo svojej terajšej podobe.
Starinársky obchodík v gete.
Vznik prešporského geta a požiare
Po bitke pri Moháči nepovolili židovským utečencom návrat do Prešporka, preto sa na základe povolenia z roku 1599 usadili na podhradí, v blízkosti osady sv. Mikuláša. Pod ochranou hradného kapitána a prešporského grófa Pálffyho sa stiahli do úzkej ulice, kde žili svojím životom, takže sa z ulice, aj dnes jednej z najzaujímavejších a najpozoruhodnejších v meste, stalo geto.
Na severnom a južnom konci bola uzavretá vysokými mrežami. Pred bránami boli strážne búdky mestskej polície, ktorá na noc zamykala brány geta a starostlivo dbala, aby sa v noci nijaký žid nezdržiaval mimo geta. Brány odstránili až v roku 1848. Pri veľkom požiari v roku 1800, pri ktorom zhorelo v meste vyše sto domov, pohltili plamene aj vzácny archív židovskej obce. O deväť rokov ulica veľa vytrpela od zápalných bômb Francúzov a v roku 1811, keď vyhorel hrad, plamene preskočili aj na geto, takže jeho obyvateľov znova postihlo veľké trápenie. Posledný požiar vyčíňal v roku 1913, vtedy opäť ľahlo popolom vyše sedemdesiat domov.
Za pozornosť stojí, že prastará mať básnika Heinricha Heineho z matkinej strany Sára Lea Geldernová, rodená Michelová-Simonová, pochádzala z prešporského geta.
Podľa kapucínov pomenovali ulicu
Z horného konca Židovskej ulice vedú teraz mestské hradby po pravej strane Kapucínskej ulice k Michalskej bráne. Do roku 1879 sa Kapucínska ulica volala Lichtensteig. Za svoj terajší názov vďačí kapucínskemu kláštoru, ktorý s podporou kniežaťa prímasa grófa Imricha Esterházyho postavili v roku 1708. Na hornom konci ulice stál známy ubytovací hostinec Zlatý kríž, zbúrali ho iba pred niekoľkými rokmi.
Pokračovanie Kapucínskej ulice, Župné námestie, vďačí za svoje meno župnému domu, ktorý tu postavili v roku 1844. V 15. storočí stáli na tomto priestranstve len ojedinelé domy a po jeho južnej strane sa ťahali mestské hradby.
(Nabudúce bratislavské predmestia)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
FOTO SME – PAVOL MAJER
